Pocit bezpečia sa nevytratil len v Madride, Londýne, ale dokonca aj v letoviskách, kam ľudia chodia za oddychom. Či cestujeme lietadlom, vlakom, alebo sedíme v kancelárii, tá hrozba je všadeprítomná. Jednoducho, pred terorizmom sa nedá nikam utiecť.
Síce tvrdíme, že s teroristami sa nevyjednáva, ale s teroristami sa bojuje. Ako sa však dokázala naša západná civilizácia s touto otázkou vyrovnať? Boj s terorizmom sa pomaly, ale iste premenil na každodenný boj so strachom.
Naše životy však neohrozujú len tí, pre ktorých je západný spôsob života neprijateľný. Tragické udalosti na nórskom ostrove Utoya nám pripomenuli, že je omyl spájať terorizmus len s prívlastkom islamistický.
Pomätenci, ktorí sú odhodlaní „pomstiť sa“ na nevinných obetiam, vyrastajú priamo uprostred našej spoločnosti, čo síce nie je pre západné krajiny nové poznanie, v každom prípade „bojovať na dvoch frontoch“ je dosť vyčerpávajúce.