Inštitúcia, ktorá sama seba vydáva za morálnu autoritu a strážcu hodnôt, no zároveň tieto hodnoty pošliapava, hazarduje s tým, že v očiach verejnosti úplne stratí morálny kredit. Inštitúcia, ktorá bojuje o každý jeden život a apeluje na „ukončenie zločinov na nevinných nenarodených deťoch“, no jej predstavitelia pritom páchajú zločiny na tých najbezbrannejších, je pokrytecká. Takáto inštitúcia stráca morálne právo hovoriť ľuďom do ich súkromia a svedomia, lebo sexuálne zneužívanie detí je tým najohavnejším zločinom, aký si len vieme predstaviť. Pomaly sme si už zvykli, že pedofilné škandály kňazov sa stali pravidelnou súčasťou správ zo sveta. Napríklad začiatkom tohto mesiaca Vatikán odvolal pápežského nuncia z Dominikánskej republiky Józefa Wesolowského, ktorý obťažoval miništrantov.
V utorok však takáto správa prišla po prvý raz z domáceho prostredia. Konkrétne zo Zlatých Moraviec. Obvinenie z tohto zločinu na Slovensku je precedensom, ktorý môže spustiť lavínu, lebo nik nevie, čo sa dialo za závojom bohabojnej cirkvi. Keď naberie odvahu o týchto veciach hovoriť jeden, je možné, že časom sa pridajú aj ostatní.
Predstavitelia katolíckeho kléru i niektorí sociológovia svorne tvrdia, že v prípade pedofilných kňazov nie je príčinou ich konania celibát, ale „morálna kríza, ktorá zasiahla Západ v 60. rokoch“. Takéto vysvetlenie môže vyvolávať úsmev na tvári, ale nemožno ho brať ako seriózny argument. Zastierať sexuálnou revolúciou vlastné zlyhanie je dosť svojské.
Keďže zneužívania detí sa dopúšťajú najmä osoby s nízkym sebavedomím, ktoré nemajú dostatok odvahy nájsť si dospelých sexuálnych partnerov, a preto hľadajú uspokojenie u bezbranných, teda u detí, je namieste otázka, akí ľudia sa vlastne dostávajú do cirkvi. „Ak je kňaz pedofil, je to preto, že úchylku mal v sebe ešte predtým, ako bol vysvätený,“ tvrdí aj samotný pápež. Aj keď František sa od svojho nástupu snaží cirkev očistiť, z vysokopostavených kruhov katolíckej cirkvi zaznelo tento rok šokujúce vyhlásenie, že pedofília je len choroba a nie zločin.
Juhoafrický kardinál Wilfrid Fox Napier, ktorý sa tento rok zúčastnil na konkláve, sa týmto výrokom radí takmer do jedného šíku s tými, ktorí o pedofílii hovoria ako o „medzigeneračnej sexualite“ a dúfajú, že časom sa stane všeobecne akceptovanou normou.
Lenže pedofília zostáva niečím absolútne neprijateľným, čo sa prieči ľudskosti, morálke a všetkému čo z ľudí robí ľudí.