Ak sa americkí politici dovtedy nespamätajú, môže sa stať dňom začiatku prvej ekonomickej krízy v dejinách, odštartovanej bez fundamentálnej príčiny politikmi pri ich plnom vedomí. A potom, že vraj ekonómia je exaktná veda…
Popularita amerických republikánov padá do rekordných hĺbok. Prieskumy tiež ukazujú, že pre väčšinu Američanov bola ich politika dokonca ešte prijateľnejšia v časoch Georgea W. Busha, ako teraz, v časoch Tea Party. „Keď už je reč o grandióznych sebaklamoch,“ píše v The New York Times Maureen Dowd, „globálna dominancia dáva aspoň väčší zmysel, ako samolikvidácia.“
Problém je, že katastrofálne následky politiky Republikánskej strany na jej ďalšie vyhliadky nikomu nepomôžu – ani tým demokratom, ktorí sa tvárou v tvár prieskumom v uplynulých dňoch nezdržali víťazoslávnych komentárov. Federálna vláda je už druhý týždeň čiastočne „zatvorená“ a na program dňa sa dostáva hrozba defaultu Spojených štátov. A to by bola katastrofa neporovnateľne väčšieho rozsahu, ako je súčasný „shutdown“. Katastrofa, ktorá by najskôr ovplyvnila veľkú časť sveta vrátane nás.
Samotný default – teda neschopnosť USA ručiť za svoje finančné záväzky – by najskôr nenastal hneď vo štvrtok 17. októbra. V ten deň sú však splatné niektoré vládne dlhopisy a bez zvýšenia dlhového stropu sa začne finančná pozícia krajiny rapídne zhoršovať.
Čo sa následkov tejto katastrofy týka, vlastne ani veľmi nezáleží na tom, či by, striktne vzaté, default nastal na konci tohto mesiaca alebo začiatkom novembra. Už po štvrtku môžeme totiž očakávať prvé reakcie na svetových trhoch. Práve tak, ako by táto kríza Spojených štátov nebola dlhová ani finančná, ale vytvorená čisto nezodpovednou politikou v Kongrese, dianie na trhoch môže postupne stvoriť snehovú guľu, ktorá začne žiť svojím vlastným životom. Videli sme to už príliš veľa ráz na to, aby sme si mohli dovoliť oddávať sa ilúziám.
V Republikánskej strane sa prelínajú dva prúdy. Prvým je stranícky establišment, spájaný so svetom biznisu. Keď sa tento prúd snaží vydierať demokratov, aby opustili svoju zdravotnú reformu, má pre to aspoň racionálne pochopiteľné dôvody. V hre sú ich záujmy a záujmy ich donorov.
Druhým prúdom je populistické a ultrakonzervatívne krídlo Tea Party, ktoré je, na rozdiel od vedenia strany, ešte stále na vzostupe. Hlasy získavajú na hlasnom odpore proti Wall Streetu i štátu zároveň. Ich politika voči demokratom nikdy neprekročila obzor hesla: byť proti pre samotné bytie proti.
Tragédiou americkej pravice – ale aj Spojených štátov a možno dokonca celého sveta, ak sa im naozaj podarí vyvolať krízu – je to, že tieto dva prúdy sa dnes životne potrebujú. Ak to porovnáme s dnešnou tragédiou slovenskej pravice, dostaneme odpoveď, že svety slovenskej a americkej politiky nakoniec vôbec nemusia byť až také vzdialené.