Ak sa k prirodzenej autorite dospelého pridá ešte i moc, ktorú nad deťmi dotyčnému dáva nejaký úrad či postavenie, je to azda ešte horšie. Akými slovami však potom opísať správanie inštitúcie, ktorá takýchto ľudí kryje?
Keď sa nedávno začalo vyšetrovanie rímskokatolíckeho kňaza z okresu Zlaté Moravce pre podozrenie zo zneužívania jedenásťročného dievčaťa, písalo sa o tom ako o prvom pedofilnom škandále v slovenskej katolíckej cirkvi. I keď odborníci upozorňovali, že najskôr pôjde iba o vrchol ľadovca, pretože množstvo podobných prípadov sa nikdy nedostane na svetlo sveta. Iba preto, lebo detské obete, niekedy i pod tlakom vlastných rodín, mlčia. Možno zo strachu pred páchateľom, no oveľa častejšie zo strachu pred reakciami okolia.
Ak by bol niekto pochyboval o reálnosti takéhoto strachu, stačilo, keď si vypočul či prečítal reakcie dospelých „ovečiek“ z farnosti podozrivého. To, že farár je pre niektorých skrátka nedotknuteľný, by sa ešte azda dalo pochopiť, hoci nie ospravedlniť. Strašné však bolo počuť hlasy, podľa ktorých je farár určite nevinný, „lebo veď to dievča je také… z neúplnej rodiny“. Áno, aj takáto je jedna z tvárí Slovenska.
No je tu ešte jedna tvár. Ak by sa ukázalo, že nitrianske biskupstvo dotyčného kňaza už raz krylo tým, že ho potichu preložilo na inú faru, vyjavila by sa tvár organizácie, ktorá si nárokuje monopol na morálku, lenže zoči-voči svetským zákonom i obyčajnej slušnosti postupuje nanajvýš zbabelo.
Tu nejde o jeden možný prípad na jednom možnom biskupstve v jednej možnej krajine. Katolícka cirkev má tento problém v celosvetovom meradle už roky. A nemýľme sa, podstatou tohto problému nie sú pedofilní kňazi, ale ich krytie cirkvou. Sú to silné slová? Možno. Ale uvedomme si, že žiadnej inej legálne pôsobiacej inštitúcii by sa dlhodobé skrývanie zločinov jej členov iba tak neprepieklo. Každú inú inštitúciu, ktorá by systematicky kryla zločincov, by policajti už dávno rozpitvali a rozložili.
Na jednej strane je rímskokatolícka cirkev organizácia, ktorej vrchné šéfstvo má vo všetkom posledné slovo a v dôležitých otázkach má dokonca štatút neomylnosti. Na druhej strane je to teleso, na ktorého každodenný chod má rímska kúria oveľa menší vplyv, ako by sa zdalo. Ak by bol pápežom nejaký novodobý Borgia, bolo by to možno aj dobre. No pápežom je dnes chlapík, ktorý šíri empatiu a pokoru a vyzýva klerikov, aby menej súdili iných a viac zametali pred svojimi prahmi.
Lenže čo z toho? Pápež je pre bežných veriacich na to, aby ho zbožňovali. Poslúchať majú svojich farárov. A ak farári ubližujú ich deťom, od vlastných susedov sa dozvedia, že majú čušať. Napríklad preto, lebo veď tie deti sú aj tak z neúplnej rodiny… Táto skrytá tvár Slovenska sa musí zmeniť. S katolíckou cirkvou či bez nej.