Teraz sa tento sen začína pomaly rozplývať. Nedávno avizovaný spôsob vyplácania penzií totiž výrazne obmedzuje možnosť slobodného rozhodovania o vlastných peniazoch. No to je v podstate len drobnosť v porovnaní s celkovým fungovaním 2. piliera. Ukazuje sa, že tento pilier nie je žiadne perpetuum mobile na peniaze. Optimistické odhady výnosov sa ani zďaleka nenaplnili, lebo v dôsledku nízkej výkonnosti fondov mnohé z nich svojim sporiteľom nielenže nezarábali, ale ony v skutočnosti ich vložené peniaze prerábali!
Ale i to je len zlomok z „ružového príbehu“. Hrôzostrašné historky o dôchodcoch na Západe, ktorí prišli v dôsledku krachu penzijnej spoločnosti o svoje celoživotné úspory, a napokon boli radi, ak im z garančného fondu a so značným oneskorením vyplatili aspoň 80¤% z nasporenej sumy, ušiam našinca zneli doteraz veľmi odťažito, lebo nás sa to priamo netýkalo.
Táto malá chybička krasy sa však dostala aj do nášho systému. A aj keď pravdepodobnosť je veľmi malá, odborníci nevylučujú, že po krachu poisťovne, ktorá bude dôchodok sporiteľom vyplácať, im môžu zostať len oči pre plač.
Súkromné poisťovne totiž na rozdiel do štátneho priebežného systému môžu skrachovať. Kto teda očakával, že na staré kolená si bude užívať skvelý dôchodok, mal by vždy spozornieť, keď mu niekto začne zasa maľovať budúcnosť na ružovo.