Problém je, že jedinou vážnou zmenou, ktorú opozícia a s ňou milióny Ukrajincov od Azarova očakávajú, je jeho odstúpenie a návrat krajiny na cestu zbližovania sa s Európskou úniou.
Práve to je však zmena, ktorú Azarov ani jeho politický tútor, prezident Viktor Janukovyč, nehodlajú pripustiť. Janukovyč najprv Ukrajinu navnadil na vidinu európskej budúcnosti, aby v poslednej chvíli pred podpisom príslušných zmlúv uhol. Mimochodom, presne podľa predpovedí opozičných lídrov.
Ukrajina však nemá pred sebou svoju vlastnú cestu, ako sa to teraz vedenie krajiny snaží ľuďom nahovoriť. Politickou alternatívou Bruselu je pre ňu jedine Moskva a ekonomickou alternatívou hospodárskej pomoci zo Západu sú len ďalšie pôžičky od Číny, kam Janukovyč včera vyrazil, zanechajúc rozbúrený Kyjev za sebou.
Zdá sa byť ťažko uveriteľné, že by sa Ukrajina opäť vydala do rúk mocnosti, ktorá na jej proeurópsky ťah pomstychtivo reagovala embargami na dovozy jej tovarov a bariérami na hraniciach. Rovnako ťažko pochopiteľné sa zdá byť, že by sa Ukrajinci väčšinovo uspokojili s tým, že sú naďalej odsúdení žiť vo sfére vplyvu Kremľa, ktorý sa na ich adresu vyslovuje hanebným jazykom studenej vojny. Vladimir Putin vyhlasuje, že protesty Ukrajincov, ktorí sa cítia podvedení vlastnými politikmi, „boli pripravené zvonka“.
Lenže všetko je možné, ako napokon ukázala už revolta pred deviatimi rokmi, ktorú vyprovokovali Janukovyčom zmanipulované voľby, ale ktorá nakoniec aj tak viedla k renesancii jeho moci. Je možné, že Janukovyč prežije aj túto krízu, že privezie z Číny nové pôžičky, aby nimi zalepil oči obyvateľom krajiny, ktorá má problémy preplácať svoje dlhy, a že za asistencie Moskvy zvíťazí opäť vo voľbách 2015.
Čo z toho vyplýva pre nás? Tak napríklad je pre našinca povzbudivé vidieť, ako v čase, keď sú u nás na vzostupe xenofóbne a protieurópske sily, u susedov vyjde do ulíc stotisíc ľudí preto, lebo chcú patriť do Európy a zdieľať jej hodnoty. To však určite nestačí.
Naše hodnoty musia byť viditeľné aj v iných krokoch, ako bolo odsúdenie brutálneho zásahu proti demonštrantom v Kyjeve z úst nášho ministra zahraničných vecí. Ak má byť jedinou západnou alternatívou pôžičiek z Pekingu pomoc od Medzinárodného menového fondu pod podmienkou uvoľnenia cien energií, potom sa nečudujme, že Janukovyčovi s Putinom vcelku vychádza propaganda opisujúca ekonomické pohromy, ktoré by vraj EÚ na Ukrajinu zoslala.
Ak sme v únii presvedčení, že nielen my by sme boli prínosom pre Ukrajinu, ale aj Ukrajina pre nás, potom sme povinní dokázať to tým Ukrajincom, ktorí si myslia to isté a aj preto teraz revoltujú. Napríklad prijateľnejšími návrhmi programov ekonomickej pomoci a podporou proeurópskej časti politického spektra. Slovensko ako susediaci štát by v tom malo patriť medzi lídrov.