Ak by to nevyšlo, krajinu by skôr či neskôr čakal scenár spomínaných nepopulárnych krokov s negatívnymi dosahmi.
Zlepšenie vo výbere daní ministerstvo financií odhaduje na základe prekvapujúco pozitívnych tokov dane z pridanej hodnoty z tohtoročnej jesene. Oproti pôvodne navrhovanému rozpočtu preto rezort na budúci rok rozdelí dodatočne okolo 178 miliónov eur. Ďalších 250 miliónov pritom môže do rozpočtu ešte natiecť v prípade, že svoje ovocie prinesú aj očakávané elektronické výkazy DPH. Tie budú firmy posielať daniarom a tí by mali lepšie odhaľovať podvody s DPH, do ktorých sa zapájajú celé siete podnikov.
Doterajší efekt bločkovej lotérie by sa tak znásobil. Lotéria už spôsobila, že obchodníci vydávajú riadne bločky namiesto falošných či žiadnych. Ďalšou výzvou je reforma verejnej správy, pri ktorej má prísť k zlučovaniu úradov. Rozpočet počíta s ambicióznym plánom úspor 333 miliónov eur.
Výber daní, reforma verejnej správy a hospodárenie nemocníc patria v rozpočte medzi kľúčové výzvy, ale aj riziká. Ak by to vláde nevyšlo, zaradili by sme sa medzi krajiny EÚ, ktoré bez jednorazových opatrení najmenej budúci rok ozdravia svoje verejné financie. Zároveň by neplnenie cieľov znamenalo, že zvyšovanie platov učiteľov, zdravotníkov a úradníkov, ku ktorému sa pristúpilo, by išlo na dlh. A ten zvyšovať si už nemôžeme dovoliť a tak by výpadok musel byť nahradený iným trvalým opatrením.
V takom prípade by sa vláda zrejme nepopulárnym krokom nevyhla. V hre je teda v rozpočte na budúci rok veľa. Najmä výber daní sa jednoducho zlepšiť musí i preto, že značná časť rozpočtu je postavená na jednorazových opatreniach, ktoré už v tomto roku dosiahnu 700 miliónov eur a v roku 2014 to má byť dokonca až 1,2 miliardy. Ide napríklad o mimoriadne dividendy z pološtátneho Slovenského plynárenského priemyslu. Tie by podnik mal zvládnuť bez ťažkostí, ale v ďalších rokoch sa na ne štát nebude môcť spoliehať.
Aj preto rezort financií siaha v roku 2014 po daňových licenciách pre firmy. Licencie vo výške od 480 eur na firmu majú do rozpočtu priniesť 112 miliónov eur. Opatrenie zaťaží najmä stratové firmy, z ktorých značná časť sa špekulatívne vyhýba plateniu daní. Licencie sú správne aj preto, lebo daňové zaťaženie eseročkára je oproti živnostníkovi či zamestnancovi priepastne nízke. Ziskové firmy licencie, ktoré sa budú odrátavať z daňovej povinnosti, nepocítia. Naopak, získajú na poklese dane z príjmu z 23 na 22 percent, čo štátnu kasu má vyjsť na 56,5 milióna eur. Lepší výber daní je cestou k bezbolestnému trvalému ozdraveniu verejných financií. Ak by to vyšlo, bolo by viac peňazí aj na riešenie nezamestnanosti, napríklad cestou nižších daní a odvodov.