Politici nie pre ľudí

Politici často zabúdajú, že nie sú tu pre politiku, ale pre ľudí. Politikárčenie môže byť rôzneho druhu, no prevažujú prázdne reči.

24.01.2014 22:00
debata (3)

Niektoré sú relatívne bez finančného vplyvu, no nad inými ľudia nielenže zaplačú, ale ešte ich to aj finančne zabolí.

Najnovšie sa ukázalo, že chabý politický PR na účet bežných ľudí si spravili viacerí opoziční ekonomickí „experti“. Ide najmä o Ivana Mikloša, Richarda Sulíka a Jozefa Kollára. Ich politikárčenie vyšlo našich občanov až na 25 miliónov eur! Ministerstvo financií aj Agentúra pre riadenie dlhu poukazovali na to, že štátny dlh rastie aj preto, že si Slovensko za výhodných podmienok, ktoré sa nemusia opakovať, požičiava i na budúci chod. Problémom však bolo, že ústavná dlhová brzda, schválená v roku 2011 všetkými parlamentnými stranami, už ďalšie lacné pôžičky nedovoľovala.

Odborníci upozorňovali, že je to škoda, lebo lacnými úvermi by sa nahradili staršie, drahšie úvery a daňovníci by sa nemuseli skladať na vysoké splátky. Spomínaná trojica politikov najprv v roku 2012 pripustila, že by bolo logické a rozumné dlhovú brzdu zmeniť. Vlani už však bolo všetko inak. Našli si výhovorky prečo zmenu zákona nepodporiť, aj keď možno pokojne povedať, že žiadne politické body tým nezískali, len obrali ľudí o peniaze. Štát totiž pre dlhovú brzdu musel s úverom počkať, medzi tým sa úroky zdvihli a štát si požičal drahšie. Pri vyšších splátkach na úrokoch za 15 rokov prerobíme asi 25 miliónov eur.

Ak by politici konali rozumne, nemuselo to tak byť. Ich výhovorky sú alibistické. Sulík povedal, že dlhovú brzdu podporí, ak sa bude o pomoci z eurovalu pre konkrétne štáty hlasovať v parlamente. Mikloš vyhlásil, že zmenu zákona SDKÚ nepodporí, lebo vláda nešetrí. Ivan Štefanec navyše zakontroval, že Smer neumožňuje opozícii zvolávať mimoriadne schôdze. Kollár Smeru zase vyčítal, že politikárči.

To čo páni vyčítajú Smeru, robili sami, keď boli vo vláde. Pravicoví ekonomickí lídri sa zachovali ako malé deti. Ich nechuť nájsť spoločnú reč so Smerom pri zmene dlhovej brzdy však ľudia draho zaplatia. Politikárčenie musí mať svoje hranice. Určitú podobnosť možno napríklad nájsť teraz na Ukrajine, kde si vládni politici najprv strážili svoje pozície, ale keď začali ľudia v uliciach zomierať, tak spravili krok späť.

Podiel viny na nešťastne postavenej dlhovej brzde má sčasti však aj Smer. Podporil ústavný zákon o dlhovej brzde v roku 2011. Hoci faktom je, že vtedy Mikloš prognózoval, že verejný dlh v roku 2013 dosiahne 45 percent výkonu ekonomiky a bude tak ďaleko od prvej vážnej hranice v dlhovej brzde na úrovni 55 percent, po ktorej prekročení musí vláda zmraziť výdavky. Dlh však teraz práve na úroveň 55 percent siaha, keďže po rozpade Radičovej vlády sa prestalo šetriť a do dlhu sa započítali aj pomoci z eurovalu.

Bolo dosť času na to, aby sa zákon upravil v prospech rozumu. Žiaľ, politika rozum porazila. Niektorí opoziční politici už dosahy vidia a volajú po diskusii, len aby zase nezačali politikárčiť.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #peniaze #politici #Ivan Mikloš #Richard Sulík #Jozef Kollár