Zámer bol síce dobrý, ale ako to už nás býva, riešenie veľmi nešťastné, lebo ďalšia byrokracia deti neochráni, iba čo rozčúli rodičov.
Keďže štát chce mať prehľad o tom, kde sa deti nachádzajú a ako je o ne postarané, ale na druhej strane nemá reálne kapacity na to, aby všetko skontroloval a v novele nie sú uvedené ani žiadne sankcie za nedodržanie tejto povinnosti, tak toto narýchlo „ukuchtené“ opatrenie vo svojej podstate nič nerieši. Navyše, má sa týkať len tých detí, ktoré dovŕšia tri roky až po februári 2014. A čo tie tisíce štvor- až šesťročných? Tie si rovnakú „ochranu“ nezaslúžia?
A práve interpretácia toho, na koho sa vlastne novela zákona vzťahuje, narobila takú galibu, že úradníci sociálok v týchto dňoch nestačia dvíhať drnčiace telefóny a vybavovať nahneváné stránky. Chaos na úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny azda o pár dní opadne, ale ak chce štát skutočne chrániť maloletých, musí to robiť systematicky, posilňovaním kapacít úradov, ktoré budú mať čas aj na individuálnejší prístup, a nie prostredníctvom byrokratického šimľa.
Keď už nedokáže účinne pomôcť týraným deťom, aspoň nech zbytočne „netýra“ ich rodičov, ktorí v obave, že prídu o prídavky na dieťa, často úplne zbytočne plnia úrady a míňajú svoj aj ich drahocenný čas.