Okrem toho máme 9 národných parkov a 14 CHKO. Také skoncentrované množstvo biotopov národného alebo európskeho významu sa nájde len málokde. Je preto prirodzeným záujmom štátu chrániť tieto jedinečné územia. Z tohto dôvodu sa snaží získať aj pozemky, ktoré boli v súkromných rukách a doteraz chránené neboli.
Pod pláštikom ochrany sa však niekedy dejú veci, ktoré s verejným záujmom nemajú nič spoločné. Stačí si spomenúť na občianske združenie, ktoré sa pred pár rokmi „tak veľmi snažilo“ o ochranu Pečnianskeho lesa v Bratislave, že ho bolo ochotné získať výmenou za bezcenné pozemky pri Fiľakove. Bolo sa ľahké dovtípiť, že týmto „ochranárom“ išlo v skutočnosti o niečo úplne iné – o zisk lukratívnych pozemkov.
Aj keď v prieskumoch verejnej mienky sa ochrana životného prostredia zväčša umiestňuje na spodných priečkach záujmu, nelegálny výrub na bratislavskej Kolibe opäť upriamil pozornosť na túto tému.
Bez jasne stanovených pravidiel pre výmenu štátnych lesov si v súčasnosti zopár jednotlivcov môže robiť, čo sa im zachce. Svojvôli týchto „podnikavcov“, ktorí v honbe za rýchlym zbohatnutím sú schopní urobiť čokoľvek, by však mal urobiť koniec nový zákon. Dočkáme sa ho? Alebo sa budeme pozerať, ako pod tlakom developerov miznú ďalšie vymenené porasty a scvrkávajú sa chránené územia?