Akoby nestačilo, že u nás pred rokom a čosi lukašenkovci zákerne znivočili najväčší výdobytok našej revolúcie – rovnú daň. Nebodaj sa teraz začnú inšpirovať ešte aj odporúčaniami MMF? Naši domajší apoštoli svätého Friedmana majú o dôvod viac spoločne s „ochrancami hodnôt“ hromžiť na prehnitý Západ.
Iste, thinktanková pravica a konzervatívni svätuškári nadávajú na Západ (na Brusel, socialistov, liberálov…) každý zo svojich vlastných dôvodov. V jednom sú však zajedno: my vieme najlepšie, čo je pre nás dobré. Či už preto, lebo sme verní nasledovníci tradícií, alebo preto, lebo sme predvojom modernej ekonómie.
Podľa toho to u nás aj vyzerá. Biedne mzdy, žobrácke dôchodky, upadajúce verejné služby, sociálna sieť s okami väčšími ako Podunajská nížina.
Pravá ruka má jednoduchú odpoveď: „Nepáči sa vám rozglejený a zle fungujúci štát? Zoberte mu všetko, čo sa len dá, a dajte to do správy súkromníkom.“ Ľavá ruka je v schizofrénii. Čiastočne je v zajatí starých romantických predstáv (akurát, že aktuálne hroziaca revolúcia nosí hnedú košeľu), čiastočne je skrotená „reálnou politikou“ v prostredí „reálneho kapitalizmu“.
Toto delenie platí viac či menej pre celú Európu. U nás sa prejavuje striedaním sezón privatizácie a sezón verejných obstarávaní. No či je práve v kurze tá alebo oná sezóna, nič sa nemení na tom, že zdaňujú sa u nás prakticky len výnosy z práce. Výnosy z majetku sú nedotknuteľné, priam posvätné.
Je celkom možné, že skutočné majetkové rozdiely sú na Slovensku oveľa vyššie ako tie, ktoré vykazujeme v indexoch, v ktorých majú najväčšiu váhu príjmy z práce. Ako napríklad vtedy, keď si vlastníci nejakej firmy formálne vyplácajú nizučké mzdy, ale ich skutočné príjmy pochádzajú z nezdanených a pre štát neviditeľných dividend.
Čo sa MMF týka, ten netreba ani démonizovať, ani idealizovať. Hoci jeho ekonómovia sa takmer v každej svojej štúdii snažia tváriť ako objavitelia kolesa, pravda je inde. Keď pred časom prišli s vyhlásením, že politika škrtov má negatívne efekty na ekonomiky krajín v kríze, bolo to niečo, na čo mnohí svetoví ekonómovia upozorňovali dávno predtým, ako sa tá politika dala do svojho zničujúceho pohybu. Rovnako teraz oznamujú čosi, čo je už dávno známe.
Od istej hranice je majetok z hľadiska ekonomiky neproduktívny. Milionár si kúpi lietadlo, no nie celú letku. Nenarastie mu tucet žalúdkov ani desať nových končatín. Mnohí z nich nie sú ani hýbateľmi ekonomík, ani tvorcami nových pracovných miest. To sú rozprávky, ktorými sa oháňajú vždy, keď niekto navrhuje zmenu.
Aj u nás, kde je zdanená len práca a kde daňový systém akurát paroduje progresiu, by na to niekto prísť mohol. Aj bez MMF.