Tak sa vražda študenta Daniela Tupého ani po ôsmich rokoch nedošetrila, nevinní ľudia sa stávajú terčom útokov neonacistov, každoročne sa okolo 14. marca kade-tade schádzajú pochybní modloslužobníci a busta Ferdinanda Ďurčanského uprostred Námestia SNP v Rajci sa stáva štartom akejsi náboženskej púte až do Bytče, k rodnému domu Jozefa Tisu s úmyslom jeho „vyzdvihnutia na oltár mučeníckej viery katolíckej a národa slovenského“.
Čo vlastne bráni tomu, aby sa odstránila skulptúra tohto ultraradikálneho ľudáckeho štátnika, vojnového štváča, ktorý sa osobne nadprácou pričinil o prijatie protižidovských zákonov a ešte aj na konci vojny žiadal nemilosrdné zúčtovanie s „nepriateľmi národa“, teda s účastníkmi Slovenského národného povstania?
Paradoxne – absencia zákona. Zákona o neprípustnosti propagácie fašizmu, a to aj takou formou, že mesto alebo obec bezočivo odhalia na verejnom priestore pamätnú tabuľu či sochu kontroverzného človeka, ktorý slovenskú variáciu nacizmu zosobňuje. Napriek tomu, že prokuratúra už začiatkom roka 2012 takýto legislatívny podnet iniciovala, vec sa neposunula dopredu. Zodpovedajúce ministerstvá mlčia, poverené parlamentné výbory „akosi“ zaspali a teraz sa vyhovárajú jeden na druhého.
Aj preto sa nečudujme, že vystrihaní chlapíci v čiernych kanadách, posmelení nečinnosťou nášho štátu, vlani dopochodovali z námestí a krčiem rovno do župného domu v Banskej Bystrici. Zatiaľ.