„Ukázalo sa to manifestačne,“ povedal. Veru tak, politika nemusí byť len samá špina. Občas to môže byť aj veľká psina.
Najmä ak si všimneme, že za straníkom Robertom Ficom skončili v tesnom závese nestraník Andrej Kiska a nestraník Radoslav Procházka, za ktorými s istým odstupom nasledoval ďalší nestraník Milan Kňažko. Všetci traja pod hlavičkou "občiansky kandidát“.
Takže áno, Frešo má pravdu, ktorú mu nemôžu uprieť ani v centrále Smeru: väčšina voličov dala v sobotu najavo, že "nechce dať všetko jednej strane“. Vtip je len v tom, že väčšina voličov v sobotu odmietla dať čokoľvek hociktorej z našich politických strán. A čisto štatisticky, takmer úplne najmenej zo všetkých chceli voliči dať čokoľvek stranám Ľudovej platformy, ktorú zosobňujú Frešo a jeho kolegovia Ján Figeľ z KDH a Béla Bugár z Mostu – Híd.
Frešo je však veľký zabávač. Zatiaľ čo v tej centrále Smeru podľa všetkého viacerých po prvom kole bolia hlavy a ani ich kandidát, ktorý postúpil do druhého kola ako víťaz, sa po vlažnom výsledku prvého kola veľmi spokojne netváril, predseda SDKÚ žiari spokojnosťou. Akoby sa na tom nebodaj nejako podieľal on.
Ľudová platforma svojho vlastného kandidáta, s prepáčením, verejne zarezala ešte dávno predtým, ako KDH so Smerom oznámili dohodu o ústavných zmenách – čo teraz Frešo vydáva za hlavný dôvod neúspechu Pavla Hrušovského. Teraz idú jej lídri rituálne zarezávať Ľudovú platformu, o ktorej neživotnosti sme, na rozdiel od nich, vedeli a hovorili od prvého okamihu jej existencie.
Myslia si azda, že tým, že teraz nasadnú na amatéra Kisku, nejako rozprúdia krv v sklerotických žilách svojich strán? Nuž keby bol Kiska až taký príšerný amatér, že by nechal trio Frešo – Figeľ – Bugár na seba naozaj nasadnúť ako na čerstvého koňa, veľmi by si nepomohol. A každá iná eventualita – že buď on, alebo tí, čo mu radia, sú čo i len o chlp menej ako príšerní amatéri – znamená, že týchto troch čaká úloha štatistov.
Ak má niekto Kiskovi pred druhým kolom čo ponúknuť, je to najmä skokan prvého kola Radoslav Procházka so svojimi 400-tisíc hlasmi, nie Ľudová platforma, ktorá v sobotu prilákala šesť a polkrát menej voličov. Samozrejme, otázka je, čo má Kiska ponúknuť Procházkovi. To sa, pravdaže, sotva verejne dozvieme aj po vypršaní Procházkových štyridsiatich ôsmich hodín, ktoré si stanovil predtým, ako dá svojim voličom nejaké odporúčanie.
Jasné je len to, že Procházka sa dnes vidí ako budúcnosť slovenskej pravice a Kiska sa zasa vidí ako budúcnosť nášho štátu. Takýto scenár by však znamenal, že budúcnosť SDKÚ, KDH a Mostu – Híd sa v pomyselných filmových titulkoch vtesná kamsi úplne na koniec. Tam, kde zvykne bývať poďakovanie miestnym úradom za to, že poskytli kulisy pre nakrúcanie.
Čo sa bude na našej scéne diať naľavo, sa možno uvidí až po druhom kole volieb. Čo sa bude diať napravo, naznačilo už prvé kolo. Vcelku manifestačne.