Zdá sa, že karty boli definitívne rozdané. Putinovi sa podarilo vziať si Krym, stráca tým však šancu získať celú Ukrajinu. Rokovania o jej prípadnom vstupe do Euroázijskej colnej únie pod vedením Ruska sú dnes absolútne bezpredmetné. Keby chcel Putin docieliť takúto zásadnú zmenu v orientácii Ukrajiny, musel by sa najprv na nej udiať nejaký nový prevrat. S následkami, aké po tom, čo sme v Kyjeve videli od novembra minulého roka, radšej ani nedomýšľať.
Ak chce Moskva naďalej okázalo nerešpektovať dočasnú kyjevskú vládu, ktorú označuje za nelegitímnu, bude mať na stole diplomatický problém, keď z riadnych parlamentných volieb na Ukrajine vzíde nová vláda – zložená viac-menej z rovnakých strán a politikov. Nebude uznávať ani tú? A keď ju aj bude chcieť uznať, aké asi budú ukrajinsko-ruské vzťahy po dobrodružstve s Krymom?
Hazardérska politika Viktora Janukovyča, ktorý dopustil, aby sa na Ukrajine okrem občianskych nepokojov opäť z fľaše vypustil džin nacionalizmu, prináša v spojení s o nič menším Putinovým hazardovaním trpké ovocie. Rusi si možno práve vyrobili na svojej západnej hranici nové Poľsko.
Čo v takejto situácii zmôžu sankcie Západu? Netreba si robiť veľké ilúzie. BBC včera citovala výsledky dlhodobého výskumu Petersenovho inštitútu na tému úspešnosti sankcií. Na základe preštudovania takýchto 174 príkladov, ktoré sa udiali od konca prvej svetovej vojny, inštitút tvrdí, že sankcie sú čiastočne úspešné asi tak v jednom z troch prípadov.
Najúspešnejšie bývajú vtedy, ak je ich cieľ skromný: napríklad oslobodenie nejakého politického väzňa a podobne. Len čo je cieľom sankcií nejaká zásadná zmena politiky v danej krajine, pravdepodobnosť úspechu rapídne klesá. Klasickým príkladom sú sankcie Spojených štátov proti Kube, ktoré akurát znížili životnú úroveň bežných Kubáncov, s politikmi však ani nepohli.
Ruské hospodárstvo na tom v súčasnosti nie je dobre aj bez sankcií. Výkon ekonomiky začal vlani opäť klesať. Vývojom na Ukrajine teraz trpia akcie ruských podnikov i mena. Navyše, len v prvých troch mesiacoch tohto roka z Ruska odišiel zahraničný kapitál v hodnote asi 60 miliárd dolárov. Takmer toľko ako za celý minulý rok dohromady.
O tom, či by boli nejaké celoplošné ekonomické sankcie proti Rusku úspešné, to znamená, či by navodili zmenu zahraničnej politiky Kremľa, sa dá dosť úspešne pochybovať. Putin bude nepochybne svojim občanom tvrdiť, že za zlým vývojom hospodárstva sú práve ekonomické sankcie Západu. V atmosfére veľkoruského šovinizmu, ktorú Kremeľ živí, a ktorý je podstatou jeho momentálnej politiky voči Západu, to môže byť celkom úspešná taktika.