Zdá sa, že premiér si bol dobre vedomý sily okamihu v politike. Napriek tomu do prezidentských volieb išiel, aby z nich odišiel porazený. Novým slovenským prezidentom bol zvolený Andrej Kiska.
Ak by Radičovej vláda vydržala, práve by prebiehali posledné mesiace jej volebného obdobia a Fico by do prezidentských volieb išiel z opozičnej pozície. Už tento posun v rozostavení figúr by vytváral celkom iný politický okamih u nás na Slovensku.
Nie je to však len nový politický okamih na Slovensku. Nové politické okamihy zažíva celá Európa. „Stará“ tradičná politika veľkých strán a veľkých ideológií je čoraz viac konfrontovaná antipolitickými postavami a ich hnutiami, ktoré sa dištancujú od politiky ako takej.
To všetko – rozklad polovice politického spektra, ktorý vyvrcholil pádom Radičovej vlády a pokračoval rozkladom Ľudovej platformy, objavenie spisu Gorila a pohyby v celej Európe (napríklad výsledok parlamentných volieb v Česku) – prispelo k výsledku našich prezidentských volieb.
Fico nakoniec dostal o čosi viac hlasov, ako bolo tých preferenčných, ktoré dostal od voličov Smeru v predčasných parlamentných voľbách 2012. Bez problémov ho však prevalcovali voliči Andreja Kisku, z ktorých mnohí by sa v druhom kole prezidentských volieb sotva ukázali, ak by mali na výber medzi dvomi silnými politikmi z tradičného spektra. Smer zbieral protestné hlasy vo voľbách 2012. Teraz zbieral protestné hlasy Kiska.
Robert Fico nedokázal prekročil tieň svojej vlastnej strany. Pokusy o konzervatívne témy v jeho kampani neodradili mnohých tradičných (a tradične založených) voličov Smeru.
Neoslovili však nikoho naviac. Na druhej strane však mohli Ficovu kandidatúru odcudziť mnohým liberálne ľavicovo uvažujúcim voličom.
Andrej Kiska prešiel prvým kolom tak, že neprejavil žiaden politický postoj. V druhom kole mu pomohli politici pravice, ktorí do jeho kandidatúry začali premietať svoje vlastné postoje a ambície. Postava nestraníka a politického amatéra sa ukázala ideálnym východiskom v súboji so Smerom, ktorý, naopak, vytiahol svojho najsilnejšieho straníka a politika.
Je príznačné, že len hodinu predtým, ako Kiska oznamoval, že bude prezidentom všetkých občanov Slovenska, niektorí z nich už začali hovoriť o tom, že prezidentské voľby boli vlastne referendum o vláde a o premiérovi.
Pre spôsob, akým sa svojej funkcie naozaj zhostí, bude najdôležitejšia Kiskova schopnosť rozlišovať medzi tým, čo hovorí o svojom prezidentovaní on, a tým, čo o ňom hovoria politici, ktorí taký volebný výsledok, ako on, nedosiahli.