Prieskumy totiž žiaľ potvrdzujú zaužívanú prax, že Slováci veľmi nerozmýšľajú o tom, ako sa finančne zabezpečia po odchode do zaslúženej penzie.
Ako celá sociálna skupina to prví pocítia živnostníci, ktorí využívali možnosť platiť čo najnižšie sociálne dávky. Po dvadsiatich rokoch od spoločenských zmien začnú čoskoro tí prví masovejšie odchádzať do dôchodku a mnohí budú veľmi nemilo prekvapení.
Ale na chudobnejšie časy by mali už dnes začať myslieť aj tí, čo majú pravidelný, ale iba priemerný príjem. Ukazuje sa však, že v domácnostiach zväčša majú predstavy o svojom financovaní maximálne tak na dva roky. A keď šetria, tak skôr na nepredvídateľné alebo aj očakávané výdavky spojené s väčšou kúpou, na zahraničnú dovolenku, alebo aby mohli čo-to odložiť deťom… Mali by sme sa vzdať predstavy, že raz sa o nás postará štát, keď sme naň neprestajne frflali a potom z neho postupne odkrajovali.
Demografický vývoj spojený so zvyšovaním veku priemernej úmrtnosti a s čoraz nižšou pôrodnosťou, ako aj súčasné nastavenie sociálnych fondov, v ktorých sa viac prejavuje solidárnosť ako zásluhovosť, naznačujú, že štát nebude budúcim dôchodcom rozdávať veľkými priehrštiami. Musíme myslieť viac na seba. Už teraz, nie už keď bude neskoro.