To isté platí o malinách, či čučoriedkach. Ešte však môžu zberači uzavrieť s vlastníkmi lesov zmluvy o ich prenájme. Ak tak neurobia, zazvoní oficiálnemu predaju húb umieračik.
O to sa postarali poslanci, keď oprávnene prijali zákon zakazujúci ponúkať na trhoch ovocie a zeleninu, ktoré trhovníci nevypestovali na svojich pozemkoch. Parlament však strčil s nimi vari nevedomky do jedného vreca aj lesné plodiny. Ktože bude teraz dokazovať, že kilogramy kozákov či bedlí vyprodukoval vo vlastnej záhrade?
Ťažko si predstaviť, že by ženičky s košmi na chrbtoch šli masovo podpisovať dohody napríklad s Vojenskými lesmi. Reálnejší sa zdá typicky slovenský spôsob, ktorý sa odskúšal na predaji pri cestách. Nie je povolený, ale aj tento druh čierneho obchodu rozkvitá. Stačí prižmúriť jedno oko… Veď každý nemá možnosť hocikedy vybehnúť do hory, pritom pestované šampiňóny sa vôňou ani chuťou nedajú porovnať s malými lesnými zázrakmi.
Elegantnejšia ako tolerovanie porušovania zákona by bola jeho korekcia. Nech sa tak ako dosiaľ vyžaduje od predajcov húb iba mykologické osvedčenie a poplatok správcovi trhoviska.