Nepochybne si zaslúži potlesk od pravicovej opozície aj pochvalu z Bruselu. Tak to má byť, prečo by mal štát vyhadzovať peniaze von oknom?!
Druhá vec je, na kom to usporil a akým spôsobom. Ide o príspevok na bývanie pre dôchodcov žijúcich z príjmu pod hranicou životného minima. Stačí, aby ktosi nevyhovel jednému z mnohých schválených kritérií a už mesačne príde takmer o 60 eur. Alebo sa prijali také nové, zbytočne byrokraticky prebujnené pravidlá na dokazovanie nároku na podporu, že pre starších ľudí je to zbytočne komplikované (spojené s cestovaním) a na ich pomery i drahé.
Ak chcelo ministerstvo a s ním vláda i parlament vniesť svetlo do niektorých neprehľadných, prípadne aj zneužívaných úkonov na pomoc najchudobnejším dôchodcom, prosím. Ale teraz to skôr vyzerá skôr na to, že bremeno prijímaných opatrení, aj to finančné, presunuli práve na ich plecia.
Prečo napríklad seniori, ktorí prenechali svoj dom príbuzným či známym s právom dožitia v ňom, musia po novom zháňať a platiť kadejaké potvrdenia, a nie tí, čo sa tešia z darovaného? Nemôže si štát v takýchto špecifických prípadoch odpustil všelijaké kolky? On na tom mimoriadne nezbohatne, no pre starého človeka s biednym príjmom má každé euro cenu zlata.