Isté však je, že Fico ani nemusel veľmi preháňať. Plynová kríza je na spadnutie tak či onak. Na spadnutie je preto, lebo predstavitelia Ukrajiny dlh v požadovanej výške neuznávajú, a keby ho aj uznávali, nemajú naň. Na dohodu medzi Ukrajinou a Ruskom o tom, akú cenu kalkulovať pri výpočte dlhu za plyn, by museli medzi nimi najprv prebehnúť rokovania. Nie ľahké a nie krátke.
Ukrajinský minister financií Oleksandr Šlapak vyzýva Rusov, aby predĺžili platnosť starej ceny (pred zvýšením) do konca roka a v takom prípade vraj Ukrajina ihneď splatí svoj dlh. Už len vzhľadom na dnešný dátum sa zdá nepravdepodobné, že by sa také rokovania stihli úspešne uzavrieť do konca mája…
Napokon podľa niektorých zdrojov ani sami Rusi neočakávajú, že by Ukrajina dlh v expresnej lehote splatila. Ich vyhlásenia preto nie sú ani tak ultimátom ako skôr konštatovaním skorej budúcnosti.
Keď na Ukrajinu prestane prúdiť plyn z Ruska, jej ekonomika sa ocitne za okrajom priepasti, pri ktorej ústí stojí už dlhší čas. Reverzné toky zo Slovenska či z Poľska jej v kolapse nezabránia, aj keby malo platiť, že plyn „do Európy“ potečie. Navyše ak by „do Európy“ tiekol, potečie cez Ukrajinu a nik nezaručí, že sa nezopakujú udalosti z rokov 2006 a 2009, keď Ukrajinci odoberali z plynu určeného „do Európy“ pre vlastné potreby.
Preto je nová plynová kríza na spadnutie, nech už čítame Putinov list, ako chceme. Nemalo by nás to prekvapovať. Čo to pre nás znamená?
Čisto teoreticky by sa mohlo rozsvietiť vo viacerých hlavách, ktoré si dodnes myslia, že ultrakonzervatívci, oligarchovia a imperialisti, ktorých slovo má v dnešnom Kremli váhu, nebodaj bojujú za svetový mier a spoluprácu medzi národmi. Nechajme teraz bokom Ukrajinu. Je jasné, že vo chvíli, keď ide o ich záujmy, bokom idú záujmy všetkých ostatných. Vrátane záujmov Slovenska, ktoré sa (ešte dnes) teší zo svojej „akciovej“ ceny za plyn od Gazpromu. O poučení nepoučiteľných si však netreba robiť veľké ilúzie. Druhé poučenie je dôležitejšie.
Akcie dvojice Putin – Gazprom sú budíčkom pre Európsku úniu. Ak by naozaj mala prísť nová plynová kríza, škodám na našej ekonomike sa už nevyhneme. Predísť ďalším budúcim krízam však môže jedine spoločná európska energetická politika.
Súčasný stav, keď sa štáty ako Slovensko stávajú akousi „collateral damage“ v konfliktoch, akým je aj ukrajinsko-ruská kríza – darmo sa pri nich naši predstavitelia usilujú tancovať na hrane nezaujatosti – je neudržateľný. Za to nám žiadna dočasná zľava od Gazpromu nestojí. Pevnejšia spoločná energetická politika vrátane spoločného rokovania o cenách a diverzifikácie zdrojov a infraštruktúry, je dlhodobo výhodnejšia práve pre také krajiny únie, akou sme napríklad aj my.