Takmer v 500 prípadoch vymožené pohľadávky ostali „kdesi“ na polceste medzi pôvodnými dlžníkmi a touto dôležitou inštitúciou. Presnejšie, na tučnom účte exekútorov…
Záhadnou zhodou okolností akurát zo 14 prichytených sú desiati mŕtvi a zvyšní zavesili svoje výnosné remeslo na klinec. A tak podanie trestných oznámení je iba symbolickým gestom. Zákon totiž neprenáša zodpovednosť na náhradníka, ktorý prevzal úrad od predchádzajúceho exekútora. Slovenská komora exekútorov sa pri tejto príležitosti vystatuje, že vlaňajšia, v poradí 37. novela (!) Exekučného poriadku prispieva „k spravodlivosti a transparentnosti“ a zvyšuje „istotu občanov v exekútorský stav“. Zdá sa, že sa práve ponúka ďalší dôvod ho zase zmeniť.
Ukazuje sa totiž, že mnohí exekútori nie sú len nadmieru prísni ako kedysi ich predchodcovia voči Čenkovej a jej deťom, no myslia aj, či najmä, na svoje vrecká. Čo na to komora?
Sociálna poisťovňa si až po opakovaných sťažnostiach posvietila na exekučné konania. Čudné, veď mnohé z tých inkriminovaných sú staršie ako pätnásť rokov. To jej doterajším šéfom, ktorí inak pri výbere odvodov počítajú každý cent, nechýbali státisíce eur od exekútorov? Inventarizáciu by mali robiť každý rok.