Pritom jej dosahy majú miestami značne tragickú podobu – akoby tá ruka používala boxerskú rukavicu. Napríklad v zdravotníctve zasiahla tak zásadným spôsobom, že lukratívne činnosti sú sprivatizované, pričom nemocnice sú neprestajne v červených číslach.
Samostatnou kapitolou sú rôzne lekárske poplatky účtované od buka do buka. Potvrdenie OČR – dve eurá. Potvrdenie o skončení PN – 2 eurá. Ospravedlnenie do žiackej knižky – 1 euro… Takýchto a podobných príkladov je neúrekom. Slovenský pacient sa v ambulancii môže oprávnene cítiť ako Al Bunda zo seriálu Ženatý so záväzkami – len sa posadí a už „cáluje“.
Snaha ministerstva zdravotníctva dostať tento poplatkový absurdistan do nejakého zákonného rámca má preto svoje opodstatnenie, lebo kreativita v tejto oblasti nepozná hraníc. Vypýtať si totiž poplatok za vodu a plastové poháriky alebo za klimatizovanú ambulanciu si vyžaduje značnú dávku drzosti.
Skôr prekvapuje, že kompetentní tento stav tolerovali toľké roky. Koľko óčeriek sa vypíše za jeden deň, koľko za mesiac? Drobný papierik s pečiatkou tak za rok môže „vyprodukovať“ celkom slušnú sumu. Navyše, ktorú bez registračných pokladníc nik neregistruje…