Nie však hrdinským pindaním proti sexuálnym menšinám – to dokáže každý kuffa. Od strany, ktorá prebrala zodpovednosť za celý štát, sa očakáva čosi iného. Dupľom od strany, ktorá o sebe tvrdí, že ju potreby ľudí zaujímajú viac ako potreby biznisu a ktorej kľúčové volebné slovo znelo: istoty.
Čo takto pozrieť sa na to, koľko nájomných bytov sa u nás za uplynulé dva roky postavilo? Koľko nových verejných materských škôl vzniklo? Koľko nových verejných nemocníc? Ako sa zlepšila situácia mladých rodín? Ako sa zvýšila ochrana rodín, ktorých členovia prišli o prácu? Aké perspektívy má vlastne u nás verejné vzdelávanie či zdravotníctvo?
Nič? Asi je naozaj ľahšie uspokojiť homofóbne a klerikálne kruhy jednou ideologickou vsuvkou do ústavy, ako sa pokúšať naozaj chrániť rodiny a ich budúcnosť na Slovensku.
Keď Robert Fico tvrdí, že na rekonštrukciu vlády nevidí dôvod, jediné, čo docieli, bude to, že neschopnosť celých rezortov raz padne kompletne na jeho hlavu. V poriadku, veď každý si je sám svojho šťastia strojcom. Len prečo by sme my mali dovtedy platiť štátnych úradníkov, ktorí pre nás nepracujú?
Namiesto verejných nemocníc pribúdajú súkromné. Nič proti tomu, len keby tie verejné nezostávali naďalej vypitvanými budovami, v ktorých je všetko, na čom sa dá zarobiť, súkromné, kým pacienti si musia do tej „verejnej“ časti – čiže na lôžka – nosiť ešte aj vlastný toaletný papier.
Áno, pribudol nový Zákonník práce, ktorý viac chráni zamestnancov. Zároveň však neprestajne klesá ochrana tých, čo nemajú to šťastie byť zamestnancami, pretože práce je stále málo. Nehovoriac o úplnej ostrakizácii tých najchudobnejších, ktorí nemajú šancu vyškriabať sa z priepasti, do ktorej spadli.
Školský systém sa dostáva do područia veľkých firiem a „kapitánov priemyslu“, ktorí sú ochotní podporovať len také vzdelávanie, ktoré je priamo kapitalizovateľné na trhu. Iné odbory sú rôznymi manipulatívnymi metódami vydávané za také, ktoré iba čo „vychovávajú budúcich nezamestnaných“. Loby zatiaľ potichu chystajú privatizáciu vedy.
Naozaj je toto štát, v ktorom vládne silná ľavica? Naozaj má takto vyzerať politika sociálnej demokracie? Naozaj sú Dušan Čaplovič, Ján Richter, Zuzana Zvolenská… predstaviteľmi nejakých istôt?
Premiér Fico má dve možnosti. Môže uznať, že konečné slovo v tom, či je jeho vláda dobrá, nebude mať on, ale ľudia, ktorí tú vládu financujú. Znamená to v polčase vládnutia prepustiť ministrov, ktorí najviac nestíhajú, alebo výsledky ich práce najviac kolidujú s tým, čo má vláda napísané vo svojom programe. Spomínaných troch, no azda aj ďalších.
Alebo sa môže tváriť naďalej hrdinsky a vyhlasovať, že iba on môže hovoriť, či je vláda dobrá, alebo nie. Priznať, že s tým vládnym programom to nebolo zasa až také vážne. A čakať na to, že jedného dňa Smer neskolí politická facka sprava, ale zľava.