Samostatnú skupinu tvoria ľudia s dlhodobým fyzickým, duševným, mentálnym alebo zmyslovým postihnutím, ktoré im v styku s rozličnými prekážkami bráni plnému a účinnému zapojeniu sa do spoločnosti na rovnoprávnom základe s ostatnými.
Dopracovať sa k nezávislému a dôstojnému spôsobu života napriek obmedzeniam je cieľom komplexnej rehabilitácie, ktorú poskytuje už päťdesiat rokov Inštitút pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zdravotným postihnutím v Bratislave. Sociálna ochrana a rešpektovanie dôstojnosti osoby so zdravotným postihnutím sú vtedy účinné, ak sa prijímajú primerané opatrenia, ktoré im umožňujú dosiahnuť a udržať si maximálnu možnú samostatnosť, uplatniť svoje telesné, duševné, sociálne a profesijné schopnosti a plne sa začleniť do všetkých oblastí života.
Rehabilitovať znamená postaviť postihnutého človeka do pozície, z ktorej môže za určitých špecifických podmienok so svojimi schopnosťami konkurovať na pracovnom trhu alebo aspoň v tejto konkurencii primerane obstáť. Pracovná rehabilitácia je jednou z čiastkových rehabilitácií a obyčajne jej predchádza zdravotná, psychická (výchovná) a sociálna (adaptačná) rehabilitácia. Až po úspešnom absolvovaní týchto odborných procedúr sa pristupuje k pracovnej rehabilitácii, ktorej časová dotácia býva obyčajne najväčšia. Preto je nevyhnutné, aby sa dôkladne logicky prepracovala a experimentálne overila v konkrétnom prostredí.
Komplexná rehabilitácia ešte nie je úplne známa v celom svojom rozsahu, preto sa dosiaľ veľmi neponúka a ani sa neuskutočňuje v časovej následnosti. A to je chyba. Pritom nie je dôležitá iba pre samotných zdravotne postihnutých, ale prináša výhody i pre spoločnosť. Pôsobením všetkých jej zložiek sa klient stáva menej závislým od štátnej podpory. Ide o investíciu štátu do občana s cieľom čo najviac znížiť jeho závislosť od dávok, ktoré nedokážu pokryť jeho prirodzené potreby.