Je tu len otázka, či je to dostatočné vzhľadom na to, ako sa Smer správal v poslednom čase.
Politická hibernácia vládnej strany, o ktorej je tu reč, sa pritom nedatuje až prezidentskými voľbami, v ktorých Robert Fico prehral v dueli s Andrejom Kiskom. Tá prehra bola, viac než čokoľvek iné, iba logickým výsledkom naakumulovaných chýb. Samozrejme, úlohu zohral aj faktor „hocikto, len nie Fico“, ale s ním azda v Smere – pokiaľ celkom nestratili príčetnosť – rátali. S čím evidentne nerátali, bola menšia chuť samotných voličov Smeru ísť sa ešte raz angažovať za jeho lídra.
Nižšie ceny energií pre občanov, vyššia minimálna mzda a tak ďalej, sú pochopiteľne kroky, ktoré majú ľudí pred blížiacimi sa voľbami odškodniť za finančnú konsolidáciu, ktorá dominovala prvej polovici Ficovej druhej vlády. Na tom nie je nič zlé a robia to tak všetky vlády. Pravdaže, mali by to robiť, ak na to aj ekonomicky majú – čo však v tomto prípade, keďže zatiaľ nie sú známe bližšie podrobnosti, ešte nie je možné zhodnotiť. Stačí však takéto odškodné?
Časti voličov možno. Naozaj však len časti. Už preto, lebo výraznejšie zníženie nezamestnanosti zostalo v rovine sľubov, ktoré sa opakujú i tentoraz. Situácia nezamestnaných a ich rodín sa pritom aj „vďaka“ tomu, ako ministerstvo sociálnych vecí ustupuje názorom tých v Smere, ktorí sa na najslabšie vrstvy pozerajú kaníkovskou optikou „pomoc si treba zaslúžiť“, alebo rovno optikou kriminálnej polície, ďalej zhoršuje. Koľkí ľudia z tých rodín prišli voliť Fica v roku 2012, ale nie už v roku 2014? A koľkí budú mať dôvod prísť v roku 2016?
Zatiaľ čo na vládnej úrovni Smer podriaďoval všetko finančným cieľom tak, že i SDKÚ mu mohla závidieť, v rovine „ľudskej“ politiky pripustil vo voľbách do VÚC prvý vážny prípad legitimizácie hnedých košieľ u nás po roku 1989. Jeho reakcia? Tvrdší postup v rómskej problematike a pokus zahrať na konzervatívnu strunu pomocou agendy Konferencie biskupov Slovenska.
Koľkí liberálne naladení ľudia volili Smer v roku 2012, ale už nie v roku 2014? A koľkí to budú v roku 2016?
Konzervatívne a náboženské kruhy v Smere si môžu o úspešnosti svojej ideológie klamať do vrecka, koľko len chcú. Voľby do VÚC ukázali, že na to sú tu aj iní machri, a prezidentské voľby zasa predviedli, že i keby to priam aj malo fungovať, celoštátne im to už nepostačí. Skrátka, je tu toho oveľa viac, za čo by mal Smer v druhej polovici svojho vládnutia „odškodňovať“ ľudí, ktorí by inak mali byť prirodzenými konzumentmi a podporovateľmi ľavicovej politiky. Pravdaže, ak sa chce nazývať ľavicovou stranou. Také procesy však v Smere určite nespustia pragmatickí milionárski krčmári ani tradicionalistickí „národniari“.