Teraz už naozaj?

Program snemu vládnej strany Roberta Fica mal evidentne dve zložky. V tej prvej sa Fico ako predseda strany pokúsil prebudiť Smer z letargie, do ktorej sa dostal po sérii neúspechov. V druhej Fico ako predseda vlády ohlásil veci, s ktorými by mohol Smer vstúpiť do volebnej kampane 2016.

29.06.2014 22:00
debata (4)

Ekonomické opatrenia ponechajme teraz bokom, keďže tie si vyžadujú skôr ekonomickú analýzu, ako politický komentár. Navyše, ešte nepoznáme chystané zmeny vo vláde, ktoré môžu tiež zohrať svoju úlohu.

Treba oceniť, že špičky Smeru sa aspoň na snem neprišli kochať neexistujúcimi úspechmi. Nečudo. Vo VÚC, ktorý bol považovaný za baštu Smeru, na jeseň zlyhal nielen kandidát, ale aj vedenie, ktoré nepostrehlo, čo v Banskej Bystrici hrozí a ponechalo nemastného-neslaného Maňku napospas. Zlyhanie SDKÚ, ktorá v druhom kole radšej pripustila extrémistu ako smeráka, bolo tiež nespochybniteľné, lenže to ešte nijako nezmazáva zlyhanie Smeru.

V prezidentských voľbách zvolil Smer už celkom absurdnú stratégiu. Fico, ktorý sa v diskusiách snažil profilovať ako moderný politik, ktorý je doma v medzinárodných kruhoch a v globálnych otázkach, sa zároveň pitvoril do podoby konzervatívneho, tradíciám verného „chlapca od susedov“ z fiktívnej dediny, akú zrodila staromilská fantázia jeho volebných radcov.

Nehovoriac o tom, že už samotné rozhodnutie kandidovať Fica, ktorý na seba viaže nielen najviac pozitívnych, ale aj najviac negatívnych hlasov, sa ukázalo málo realistické. V eurovoľbách už potom špičky Smeru išli očividne len na voľnobeh, čoho výsledkom bola strata jedného kresla v Európskom parlamente.

Smer sa naozaj ocitol na rázcestí. To, že momentálne upadá, je nepochybné a jeho šéfovia to musia dobre vedieť, nech už by sa na verejnosti o hodnovernosti prieskumov voličských preferencií vyslovovali akokoľvek posmešne. Bolo by však smiešne predpokladať, že na odvrátenie osudu HZDS a SDKÚ Ficovej strane postačí kritika veľkopanských manierov miestnych a regionálnych štruktúr, či vypracovanie nejakého záväzného straníckeho etického kódexu.

K odvráteniu osudu veľkostrán, ktoré agresívne pohltajú všetko vo svojom najbližšom politickom okolí a potom sa tvária, že sú pre všetkých, až kým sa postupne stanú stranami pre nikoho, vedie spoľahlivo iba jedna cesta. Prestať byť takou veľkostranou a predefinovať svoj program aj za cenu dočasných strát. Pochopiteľne, to je to najťažšie, keďže veľkostrany sú obvykle zvyknuté aj „veľkovládnuť“. A ťažké je to ešte pre niečo iné. Už len príklady nedávnych neúspechov svedčia o tom, ako sa na nich podieľalo aj vedenie Smeru vrátane lídra. Napokon, prečo by sa nejaký miestny potentát Smeru nesprával ako okresný cisár, keď vidí, ako sa občas k svojim oponentom správajú jeho „velitelia“ v celoštátnom parlamente?

Na záver to najhlavnejšie. Rozhodnutie urobiť zo Smeru „teraz už naozaj“ sociálnu demokraciu, je správne a užitočné nielen pre Smer, ale aj pre tento štát. Rozhodnutie však nestačí. Dôležité budú činy.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #Robert Fico #Smer #snem