Je to typické pre krajinu, kde niektorí analytici najprv potrebujú počuť, ako sa volá ten, čo niečo navrhuje, aby potom mohli pohotovo a, samozrejme, fundovane zhodnotiť samotný návrh. A typické pre niektorých novinárov, ktorí majú z rovnakého dôvodu názor na vec vytvorený ešte skôr, ako sa nad ňou stihnú zamyslieť.
Možno sa pre samú zaneprázdnenosť ich sluchu a vidu ešte nedostalo, aké ekonomické politiky nám už nejaký čas navrhujú napríklad Medzinárodný menový fond alebo Svetová banka. Alebo napríklad aj naša domáca nezávislá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Ani v jednej z menovaných inštitúcií určite nesedia žiadni smeráci, ktorým by nejako extra záležalo na budúcich volebných ziskoch Roberta Fica a jeho strany. Častokrát k svojim odporúčaniam prichádzajú skôr z opačných ideových pozícií, ako sú tie, ku ktorým sa hlási Smer.
Tieto inštitúcie v istých bodoch dochádzajú k veľmi podobným uzáverom. Napríklad k takému, že cesta k znižovaniu dlhodobej nezamestnanosti (ktorá sa podľa rôznych údajov u nás týka možno až 200-tisíc ľudí) vedie jednoznačne skôr cez zvyšovanie čistého zárobku ľudí, ako cez znižovanie sociálnych a iných dávok.
To, že viac peňazí vo vrecku je silnejší – a dodajme, že aj spoločensky hodnotnejší – motivátor, ako je jeho opak, čiže uberanie ešte aj z toho minima, z ktorého ľudia bez práce u nás žijú, nie je, pravdaže, žiaden prevratný objav. Ani to, že ideálne je, keď sa tento cieľ sleduje tak, aby motivovaní neboli len dlhodobo nezamestnaní, ale aj ich potenciálni zamestnávatelia. Minimálne tým, že ich to nebude stáť viac.
Prevratným objavom bude skôr to, keď sa na Slovensku takéto ciele sledujúce opatrenia označia za „číry predvolebný populizmus“. A to občas dokonca ústami tých istých ľudí, ktorí múdro pritakávali, keď v takom roku 2005 Mikuláš Dzurinda vyhlasoval, že nadišiel čas, aby ľudia po rokoch ťažkých reforiem konečne videli priaznivý výsledok aj vo svojej kešeni…
Pochopiteľne, je treba diskutovať o tom, nakoľko sú jednotlivé opatrenia z balíka systémové a nakoľko sú skôr politické (železnice, vianočné dôchodky), nakoľko sú ekonomicky podložené a dlhodobo udržateľné a tak ďalej. Diskutovať je treba i o tom, či budú mzdové a odvodové opatrenia naozaj dostatočné na to, aby pomohli citeľnejšie znížiť nezamestnanosť.
Ak sa chce niekto pýtať, prečo si Smer kupuje voličov omrvinkami, nemôže pritom vynechať otázku, prečo žijeme v štáte, kde toľkí ľudia vďačne prijmú aj tie omrvinky. Okrem iných vecí je to aj preto, lebo viac ako dvadsať rokov u nás mnohí múdro pritakávajú a, naopak, zatracujú čisto podľa hesla: Kto chce psa biť…