Treba však priznať, že to má svoju logiku. Dobrý, respektíve silný šéf nikdy nepripustí, že koná pod tlakom. Ak sa odhodlá k nejakým činom, vždy to musí vyzerať tak, akoby k rozhodnutiam došiel sám a na základe svojich vlastných pohnútok, nie preto, lebo je pod paľbou kritiky. Nech je to tak či onak, v prípade Dušana Čaploviča i Tomáša Malatinského niet veľmi o čom špekulovať.
Hospodárstvo nie sú len makroekonomické ukazovatele či ceny plynu a energií. Je fakt, že za kotrmelce, ktoré stvára rezort práce, by sme si vedeli predstaviť aj odchod celkom iného ministra. Pravdou však zostáva, že tá zúfalo vysoká nezamestnanosť, s vysokým podielom mladých ľudí a dlhodobo nezamestnaných, ide aj na vrub rezortu, ktorý viedol Malatinský.
Nech už boli skutočné dôvody, pre ktoré Malatinský musel odísť z ministerského postu, akékoľvek, už tento jeden, o ktorom hovoríme, by bohato stačil. Malatinský bol v podstate neviditeľný minister. Čo sa týka výsledkov, rovnako neviditeľný bol aj Čaplovič, ktorý sa svoju neschopnosť snažil kamuflovať množstvom „inovácií“. Lenže hneď, ako ich vyriekol, nasledovalo popretie, a tak už nikto nevedel, čo minister myslí vážne a čo bol len pokusný balónik.
Ak skutočne premiérovi išlo o zlepšenie stavu vecí, ktoré trápia našu spoločnosť, a nielen o zlepšenie imidžu, tak si vybral úplne presne. Napriek tomu, v kabinete zostalo ešte zopár kandidátov vhodných na výmenu…