Všeličo ďalšie ešte môže ľudí zaujímať. Napríklad, prečo prezident hovorí, že nespochybňuje odbornosť kandidátov, keď bol schopný vybrať si iba jednu z nich. Aké iné kritériá okrem odbornosti teda hlava štátu a jeho poradcovia skúmali? A tak ďalej a tak podobne.
To všetko sú však podružné otázky. Aj my vieme, aj prezident vie, aj vládna väčšina a opozičná menšina v Národnej rade vedia, že to všetko je nedôležité. Dôležité je, že nový prezident sa pri prvej príležitosti podujal bojovať o rozšírenie svojich právomocí.
Fakt, že sa jeho apologéti pritom odvolávajú na jeho predchodcu, ktorý sa na takýto boj podujal, keď sa rozhodol nevymenovať parlamentom schváleného kandidáta Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora, je tak trochu pikantný. Nie preto, lebo jeden kandidát na šéfa prokurátorov je čosi iné ako šesť kandidátov na tri miesta na Ústavnom súde – úvahy o prípadných podobnostiach a rozdieloch medzi oboma týmito prípadmi prenechajme radšej ústavným právnikom.
Pikantné je to preto, lebo odvolávať sa na prípad, o ktorom si najmenej polovica obyvateľov republiky myslí, že bol jednou z najväčších blamáží prezidentovania Ivana Gašparoviča, vskutku nepôsobí ako tá najlepšia stratégia pre niekoho, kto vraj prináša nové poriadky…
Čo bude nasledovať? Najskôr zákopová vojna medzi parlamentnou väčšinou a hlavou republiky. Bolo by asi veľmi naivné myslieť si, že Smer teraz dobrovoľne zrazí opätky a dodá prezidentovi štyroch nových kandidátov. Určite nie po všetkom, čo už bolo na tému výberu nových sudcov Ústavného súdu napísané a povedané.
A tak sa počet reálnych možností zužuje vlastne iba na dve. Ústavný súd zostane po skončení mandátu troch sudcov, ktorí mali byť nahradení, nekompletný. Andrej Kiska s Robertom Ficom sa budú navzájom obviňovať z politikárčenia na úkor našej justície a ústavného poriadku.
Druhá možnosť je dosť podobná tej prvej: niekto (najskôr poslanci Smeru) sa obráti so žiadosťou o záväzné rozhodnutie na Ústavný súd. Prečo je táto možnosť podobná tej prvej? Napríklad preto, lebo nie je nijakým tajomstvom, prečo sa na jar minister spravodlivosti Borec obrátil so žiadosťou o výklad na Benátsku komisiu. Musel vedieť, že obrátiť sa na náš Ústavný súd môže znamenať dlhé mesiace až roky čakania na výsledok. A medzitým sa budú prezident s vládnou väčšinou obviňovať z politikárčenia…
S drobným dôvetkom: ak sa bude medzitým opozičná menšina v parlamente iba pasívne vytešovať z prebiehajúceho sporu, akurát tým dokáže svoju neschopnosť normálne sa starať o štát, ktorému chce vládnuť. Skutočný spor totiž neprebieha medzi Kiskom a Ficom, ale medzi Prezidentským palácom a parlamentom. A oni sú tiež jeho súčasťou.