Zákon a predsudok

Žiaľ, predsudky je možné uzákoniť, nie však zákonmi rušiť.

07.07.2014 22:00
debata (51)

I keby bola hneď zajtra z ústavy vyškrtnutá „definícia manželstva“, predsudky voči menšine, ktorá sa ňou cíti ostrakizovaná, budú v našej spoločnosti existovať naďalej. Ďalej budú existovať aj vtedy, keď sa u nás pre „iných“ uzákoní možnosť pred úradmi vystupovať ako spoločne žijúci pár – nech sa to už bude nazývať, ako chce.

Rozdiel tu však je. Keď štát povýši nejaký predsudok na zákon, je to ešte horšie, ako keby pre tú menšinu len robil to čo doteraz – čiže nič. To, že nejde o nič iné ako len o uzákonený predsudok, pritom hádam ani netreba dokazovať. Nijaké filipiky nezastrú, že keď sa vymedzí, kto môže uzavrieť manželstvo, zároveň sa tým implicitne vymedzí, kto všetko ho uzavrieť nemôže. A kto nie je politicky celkom slepý, ten dobre vie, že práve o to tu ide.

Dôvetok, že štát má manželstvo všestranne chrániť a pomáhať jeho dobru? Stačí sa pozrieť, aké sú u nás možnosti novomanželov prísť napríklad k vlastnému bývaniu. S pomocou štátu, pretože ten sa tu spomína, nie komerčné banky a ich hypotéky. Nehovoriac už o takých detailoch, že zodpovednosti pri nadväzovaní intímnych vzťahov, a teda aj manželstiev, by isto neublížila sexuálna výchova v školách. Čo je však presne to, čomu sa zúrivo bránia práve tí, ktorí si ústavnú „definíciu“ s vládnou stranou politicky vyobchodovali.

Ak by sa štát teraz podujal uzákoniť, že uznáva aj iné formy spolužitia dvoch dospelých a svojprávnych osôb ako manželstvo, urobil by aspoň nevyhnutné minimum pre zmiernenie škody, ktorú napáchal, keď si (vedome) pomýlil ústavu s náboženským textom. Keď už štát zákonom pripúšťa, že delí ľudí do rôznych kategórií, môže aspoň iným zákonom dodať, že to ešte neznamená, že sa pred úradmi, v nemocniciach a podobne môžu jedni slobodne predbiehať pred druhými.

Možnosti dediť po sebe aj bez stohov v princípe ponižujúcich zmlúv či nahliadať do zdravotných záznamov predsa nijako nemôžu ohroziť alebo nebodaj rozložiť manželstvo muža a ženy. Alebo sa chce ten vysoko mravný a všestrannému dobru pomáhajúci štát naďalej pokrytecky tváriť, že keď spolu žijú dvaja ľudia nevyhovujúci jeho definícii manželstva, tak to je vlastne jeden z nich u druhého na, ehm, dlhodobej návšteve?!

Samozrejme, nie sme naivní. Keď je schopný vysokoškolsky vzdelaný psychiater tvrdiť, že homosexualita sa dá liečiť, isto sa niekto podobný časom vytasí s „dôkazmi“ o tom, ako úradné uznanie menšinového vzťahu rozložilo nejakú tradičnú rodinu… V kruhoch, ktoré sú v mene svojej bigotnosti schopné šíriť lži napríklad o výchove k pochopeniu rodovej rovnosti, je v mene tej istej bigotnosti možné takmer všetko. A parlamentní kamaráti Smeru to budú ochotne šíriť ďalej.

Poslanci Smeru, ktorí si azda mysleli, že hanba s „definíciou manželstva“ už prehrmela a život ide ďalej, sa budú musieť opäť rozhodnúť. Tentoraz nie o tom, či v mene prezidentských volieb a zákonov o súdnictve povýšia jeden predsudok na právnu normu. Tentoraz o tom, či vôbec aspoň vedia, čo je to predsudok.

© Autorské práva vyhradené

51 debata chyba
Viac na túto tému: #registrované partnerstvo #Smer #LGBTI+