Hoci detaily sa ustavične menia, podstatou zostáva, že štát veľmi nerád vidí, ako si ľudia, ktorí majú nárok na niektorú z tých našich neuveriteľne štedrých dávok či penzií, chcú niekde a nejako privyrobiť. Dávky sa preto krátia, prípadne celkom strácajú.
Lenže štát nie je duch nad vodami. Sú to konkrétni ľudia, ktorí napríklad píšu a schvaľujú zákony. A to, čo títo ľudia tak neradi vidia u „plebsu“, s radosťou doprajú sami sebe. Prečo by podľa nich nemohol nejaký zaslúžilý straník vykonávať dve, tri, ba aj štyri funkcie naraz? Prečo by jedna z nich nemohla byť v rodnej Hornej Dolnej a druhá v Bratislave? Alebo rovno v Bruseli?
Vravíte, že je v tom rozdiel, pretože vo funkciách sa pracuje, zatiaľ čo dávky sú zadarmo? Omyl. Štátnu pomoc v núdzi si musí každý v našom „sociálnom“ štáte odpracovať. Na dávku v nezamestnanosti musel predtým pracovať a prispievať do spoločného. Na dôchodok musel celý život odvádzať dávky. To je zadarmo?!
Takže, ctení politici, dolu z hrušky. Mnohí z vás vykonávajú žalostne ešte i len jednu, nieto viac funkcií. Niektorí z vás môžu byť dokonca radi, že nie sú platení slanou vodou v cele trikrát tri, nieto niekoľkými funkčnými platmi v kanceláriách za štátne.
Je úplne jedno, z čej dielne príslušný návrh nakoniec vzíde. Už včera bolo neskoro.