Problém je, že Európania, nech napínajú svaly ako chcú, majú pri svojom obmedzovaní sa na politiku sankcií možnosti len odtiaľ–potiaľ. Ani to najväčšie európske „potiaľ“ ukrajinskú krízu nevyrieši.
Európania majú totiž pri všetkých svojich hrozbách tvrdými sankciami jedno sotva prekročiteľné tabu, ktorým je energetika.
Ako v pondelok agentúre Reuters povedal nemenovaný európsky diplomat: „Sankcie týkajúce sa energetiky by s najväčšou pravdepodobnosťou zvrátili krehké zotavovanie sa Európy (z krízy) a mohli by dokonca viesť k úplnému ekonomického kolapsu v istých členských štátoch. Nechápem, ako by mohla kolektívna ekonomická samovražda poslúžiť nám alebo Ukrajincom.“ Čím dosť jasne vymedzil hranice toho, čo si únia proti Rusku dovolí.
Samozrejme, diverzifikácia energetických zdrojov je naliehavo potrebná. Na toto volanie je však tu a teraz trochu prineskoro. Je to prinajlepšom hudba budúcnosti – a dokým zaznie, dovtedy bude platiť, že napríklad Veľká Británia má v prípade energetických sankcií predsa len akosi iné vyhliadky, ako napríklad kompletná stredná Európa.
Európa by si však mala dovoliť oveľa viac ako obmedzovať sa iba na opakovanie amerických krokov, navyše vždy o krok pozadu za Američanmi. Európska únia by mala uvažovať o tom, čo sa deje na Ukrajine, ako o niečom, čo sa deje v Európe. Takpovediac, na našom zvrchovanom území. Sankcie vyjadrujú náš politický postoj, ale nie sú našou aktívnou politikou.
Ak sa Európa nezmátoží ani zoči-voči ukrajinskej kríze, pravdu budú môcť mať tí, ktorí tvrdia, že všetko sa napokon raz vyrieši medzi Američanmi a Rusmi. Čo bude akási ozvena čias, keď si jadrové veľmoci rozdeľovali sféry vplyvu v Európe a Európania boli len trpnými objektmi, nie subjektmi takého diania.
Šok a smútok po tragédii letu MH17 vystriedal oprávnený hnev Európanov po správach o tom, ako bolo nakladané s telami obetí a ich osobnými vecami. Nálade určite neprospieva ani nepretržitý prúd protichodných tvrdení Ukrajincov, Rusov, separatistov, Američanov…
Na tvrdenie Američanov, že majú dôkaz o vypálení rakety zem–vzduch v čase, keď bolo stratené spojenie s letom MH17, odpovedajú Rusi vyhlásením, že oni majú zasa dôkaz o prítomnosti ukrajinského bojového stroja vo vzduchu v tej istej chvíli a vo „vhodnej“ vzdialenosti na použitie strely vzduch–vzduch. Separatisti najprv hovorili, že čierne skrinky z MH17 poputujú do Moskvy, potom že ich odovzdajú medzinárodnej agentúre pre civilnú leteckú dopravu. V Kyjeve zasa tvrdia, že majú informácie, podľa ktorých separatisti už stihli s čiernymi skrinkami nejako manipulovať… a tak ďalej, ad nauseam.
Je len otázka času, kedy si uprostred tohto informačného marazmu začnú Európania masovejšie všímať neschopnosť európskych lídrov pohnúť s riešením ukrajinskej krízy tak, aby bolo jasné, že je to predovšetkým európska kríza. A potom bude zavarené na ozajstnú európsku politickú krízu.