Pravdaže, nie tým, že by sa slovenskí politici nebodaj rozhodli obetovať časť svojich vzácnych dovoleniek a vážne sa začali zaoberať tým všetkým, čo sa vo svete okolo nás práve rúti do horúcich pekiel.
Slovenská politika sa nám pripomína niečím, čo ju charakterizuje oveľa výstižnejšie ako nejaké pochabé starosti o osud sveta.
Na internete sa záhadne objavila nahrávka, na ktorej hlas podobný hlasu Radoslava Procházku vyjednáva nezákonnú (bez účtenky) inzerciu vo vydavateľstve Igora Matoviča. Hlas podobný tiež naznačuje, že jeho prezidentská kampaň stála v skutočnosti asi dvojnásobok toho, čo oficiálne vykázal. Niežeby nás, ktorí sme boli nútení Procházkovu kampaň (a kampane ostatných horúcich kandidátov) konzumovať, malo také odhalenie azda nejako zvlášť prekvapiť.
To, že sa zvuková nahrávka, na videu poprekladaná medzititulkami Igora Matoviča, zjavila na internete záhadne, musí byť jasné každému, kto sa oboznámi s Matovičovým stopercentne hodnoverným popretím toho, že by mal s jej únikom na verejnosť čokoľvek spoločné. Pravdaže, len ak nerátame to, že ju sám zhotovil, priaranžoval k nej spomínané titulky a podľa svojich vlastných slov ju nosil vo svojom notebooku. Ale to sú všetko len také drobnosti, ktoré nás určite nijako neoprávňujú domnievať sa, že by najobyčajnejší z obyčajných ľudí na Slovensku jednoducho nezvládol ten náhly pokles záujmu médií o jeho osobu, súvisiaci s letnou dovolenkovou sezónou…
Dosť bolo žartov, vráťme sa k veci. Tou nie je len pokračujúci boj dvoch primadon o jedného voliča. Je ňou aj čosi iné.
Ak je totiž hlas podobný aj hlasom patriacim Radoslavovi Procházkovi, potom posolstvo celej nahrávky, Matovič-Nematovič, možno zhrnúť aj takto: Milí sympatizanti Siete. Ak ste boli dosť naivní na to, aby ste uverili slovám o novej čistote v slovenskej politike, určite budete dosť naivní aj na to, aby ste si napokon aj tak povedali, že lepší Procházka v hrsti, ako neznámy spasiteľ slovenskej pravice na streche. A, mimochodom, nahrávka bola, samozrejme, zostrihaná.
V našej politike je to tak. Namiesto vyžadovania, aby politici bezpodmienečne dodržiavali existujúce zákony, sa stále vzýva príchod niekoho Čistého a Čestného a nejakých nových superzákonov. Keď to neboli Matovič či Lipšic, mal to byť Procházka, keď nie on, nájdu sa iní čakatelia na funkciu mesiáša… a tak až donekonečna.
V realite sú voliči konfrontovaní s „pragmatickým“ poznaním, že ak sa chce nejaký budúci spasiteľ vyšplhať hore, musí medzitým akceptovať dnešné pravidlá hry. A tie sú také, že každé pravidlo je ohybné a plné výnimiek: počnúc zákonmi o financovaní politických strán a volebných kampaní, končiac hoci daňovými zákonmi.
Politika sa potom mení na bombastické súboje primadon na scéne, zatiaľ čo za scénou si sponzori s pokladníkmi delia lup.