Chyby robia všetci, omyly lekárov však môžu mať fatálne následky. Prípady, pri ktorých pacienti často ťahajú za kratší koniec a nevedia si rady, nemá u nás kto riešiť.
Vo viacerých krajinách preto zriadili funkciu tzv. ombudsmana pacientov. Dokonca už aj v susednom Česku v niektorých nemocniciach existuje ochranca práv pacientov, ktorý vybavuje ich sťažnosti, ale aj spory medzi zamestnancami a ich nadriadenými.
České ministerstvo zdravotníctva plánuje vytvoriť funkciu centrálneho ombudsmana, ktorý by mal na starosti všetky zdravotnícke zariadenia v republike. Riešil by napr. to, či zdravotná poisťovňa alebo nemocnica poskytli pacientovi všetko, na čo mal nárok.
Takáto nezávislá inštitúcia, ktorá by zastrešovala všetky pacientske organizácie, u nás zatiaľ neexistuje. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou má iné kompetencie a nezaoberá sa dlhým čakaním na liečbu, poplatkami či správaním zdravotníckeho personálu.
Dôvodov na sťažnosti v slovenskom zdravotníctve je však viac ako dosť. Do istej miery za to môže aj nedostatok peňazí. Mnohé z problémov nemajú dôvod v neochote alebo neschopnosti lekárov, ale v ekonomických tlakoch, ktoré na lekárov vyvíjajú manažéri. A keďže tí nemôžu prekročiť limit oddelenia, snažia sa pacientov presunúť do iných nemocníc alebo ich prijmú až neskôr…
Azda najzávažnejší problém, s ktorým sa už stretávame aj u nás, je však otázka prípadného odškodného. Ak sa niečo stane, tak v tých krajinách, kde funguje ochranca práv pacientov, nemusí poškodený hneď utekať za advokátom a žalovať nemocnicu o náhradu škody, ale prostredníctvom ombudsmana, ktorý funguje aj ako akýsi mediátor, dokážu celú vec vyriešiť.
To, že nejde o maličkosť, ukazuje príklad Spojených štátov, kde právne spory odčerpávajú nemalé peniaze zo systému zdravotného poistenia. Potom asi nikoho neprekvapí, že pokiaľ u nás vynakladáme na zdravotníctvo cca 8 % HDP a v rámci EÚ 11 %, v Spojených štátoch je to až 17 % HDP!
Na jednej strane by teda ombudsman mohol pomôcť, no na druhej strane je naivné očakávať, že nová inštitúcia sama osebe vyrieši všetky nakopené problémy. Aj keď takéhoto ochrancu práv pacientov zatiaľ nemáme, v mnohom by iste pomohol „pro-klientskejší“ prístup k nim. V niektorých ambulanciách a nemocničných oddeleniach totiž akoby zastal čas. Vznáša sa nad nimi grobiansky duch Dr. Cvacha a mnohým ľuďom ani nenapadne, že sa môžu sťažovať.