Zdrojov drevného odpadu, ktorý je možné následne využiť pri výrobe energie, je teda u nás relatívne dosť. Slovo relatívne je namieste, lebo keď sa niečo preženie, tak aj tá najlepšia myšlienka sa môže obrátiť vo svoj pravý opak. A keďže Slováci za prispenia eurofondov a štátnych dotácií dokážu veci, ktoré inde normálne fungujú, obrátiť doslova naruby, bolo by prekvapujúce, keby túto príležitosť poniektorí „podnikavci“ nevyužili aj v prípade teplární a elektrární spaľujúcich biomasu…
Na prvý pohľad sa využívanie drevnej štiepky pri výrobe tepla a elektriny javí ako veľmi vhodný spôsob získania energie. Najmä v súčasnej dobe, keď hovoríme o potrebe diverzifikácie zdrojov. Ďalšou výhodou biomasy je to, že na rozdiel od fosílnych palív ide o relatívne čistý a predovšetkým obnoviteľný zdroj energie (OZE). Častokrát druhotná surovina napr. z drevospracujúceho priemyslu tak nájde využitie, čo je výhodné aj z ekonomického hľadiska.
Zdrojom biomasy sú aj pasienky a lúky, ktoré sú síce v katastri vedené ako poľnohospodárska pôda, ale v skutočnosti sú porastené kríkmi a stromami. Pohľad na obrovské plochy zarastené lieskami a inými náletovými drevinami, ktoré tvoria nepreniknuteľnú „džungľu“ je dosť smutný. Ich likvidácia, s cieľom získať štiepku, tak pomáha aj pri zveľaďovaní vidieckej krajiny.
Pozitíva biomasy sa však začnú vytrácať, keď sa do celej veci „zamontujú“ eurofondy, dotácie a garantované výkupné ceny.
Okrem toho, že spoločnosti produkujúce energiu z biomasy dostávajú dotácie zo štrukturálnych fondov, štát im prispieva na prevádzku prostredníctvom doplatku za výrobu elektrickej energie z OZE. A keďže Úrad pre reguláciu sieťových odvetví garantuje ceny, za ktoré môžu výrobcovia elektrinu a teplo predávať, tento biznis model je vysoko ziskový. Podľa prepočtov lesoochranárskeho zoskupenia VLK sa dá hovoriť dokonca o štvorročnej návratnosti investícií, čo nemá prakticky obdobu!
Začať podnikať v tejto oblasti je lákavé, a preto spaľovní biomasy z roka na rok pribúda. Od nášho vstupu do EÚ tak spotreba dreva na energetické účely prudko stúpa. Kým v roku 2004 sme spotrebovali necelé dva milióny ton drevnej hmoty, minulý rok to bol takmer dvojnásobok.
Aj keď sú OZE limitované, spoločnosti podnikajúce v tejto oblasti sa dokážu vynájsť. Nie je štiepka? Nahradí ju guľatina! Pre lukratívny biznis, zdeformovaný dotačnou politikou, zjavne nie problém siahnuť aj po kvalitnej bukovej guľatine, ktorá by sa dala zhodnotiť oveľa lepšie ako palivo. Navyše, takýto prístup spôsobuje značné odlesňovanie. Je otázne, ako je to vôbec možné, lebo ak by sa rešpektovali lesné hospodárske plány, tak by nemohlo dochádzať k tzv. preťažbám:
Niektoré teplárne a elektrárne spaľujúce biomasu, spolu s krachujúcimi bioplynkami, ktoré nemajú dostatok silážnej kukurice, lebo poľnohospodárska výroba nedokáže pokryť ich potreby, sú príkladom absurdít, kam až môže viesť nepremyslená dotačná politika.