Ctihodní kaukliari

Štatistika je presná veda o nepresných číslach...

18.08.2014 22:00
debata (3)

Verím len tým štatistikám, ktoré som si sfalšoval ja sám… Koľko bonmotov na tému zneužívania ekonomických štatistík v politike poznáme? A predsa sme pripravení znovu a znovu naletieť kaukliarom, ktorí nás ohurujú číslami v snahe získať náš súhlas s ich politickou agendou.

Čo potrebuje kúzelník na úspech svojho triku s debnou s dvojitým dnom? Aby ste sa sústredili na jeho ruky. Podobne ako „ekonóm“ porovnávajúci priemerné mzdy a priemerné dôchodky. Sústredíte sa na čísla – a ono to sedí. Naši dôchodcovia si oproti nemeckým žijú nad pomery! S tým by sa malo niečo urobiť, nie?!

No áno, niečo by sa urobiť malo. Predovšetkým by sa malo prestať slepo dôverovať každému cifršpiónovi, ktorý vám kedykoľvek vyráta vopred známy a pre neho želateľný výsledok. Nieto ešte nazývať ho expertom.

No a čo ešte potom, keď sa rôzne priemery usporiadajú do pekného rebríčka! Niektorí politici i médiá to milujú, pretože môžu začať krochkať: Hľa, naši dôchodcovia sú menej ohrození chudobou, ako dôchodcovia v Luxembursku…

Čo je na takom rebríčku Eurostatu, zostavenom podľa toho, koľko percent občanov je európskych štátoch ohrozených chudobou, vlastne zlé? Samotná jeho existencia.

Áno, každá krajina určuje svoju hranicu chudoby na základe rovnakej metodiky. Naozaj je však potrebné vysvetľovať, že niečo nie je v poriadku, keď podľa umiestenia v rebríčku sme na tom, čo sa chudoby týka, lepšie, ako Švédsko, Fínsko, Luxembursko, Švajčiarsko…?

Alebo inak. Je vyspelá krajina, v ktorej medziročné zníženie hranice chudoby o deväť eur(!) z nej „vyliečilo“ 60-tisíc dôchodcov? A v ktorej, keby sa tá hranica bola, naopak, o deväť eur zvýšila, by sa vraj ocitlo 39 percent penzistov? Alebo našu vyspelosť dokladá to, že s chudobou u nás bojuje väčšina zdravotne ťažko postihnutých? Tretina neúplných rodín s deťmi? Takmer polovica nezamestnaných?

Hitparáda krajín, z ktorých jedna má chudobu na hranici dvetisíc eur (Nórsko) a iná sto eur mesačne (Rumunsko), má asi takú vypovedaciu hodnotu, ako údaj, že priemerná hĺbka svetového oceánu je čosi nad tritisíc metrov. Učiteľ môže za jeho neznalosť rozdávať päťky, námorný kapitán ho však bude považovať za balast, ktorým si škoda zamestnávať pamäť.

Beda krajinám, ktorých politici sa chcú riadiť (alebo obhajovať) podobnými rebríčkami. Moralitka o štatistikách má totiž aj svoje temné stránky. Myslíte, že ovzdušie medzigeneračnej konfrontácie, ktoré u nás hustne posledných dvadsať rokov, rovnako ako sociálny rasizmus, majú svoje zázemie iba v primitívnych vrstvách? Ale kdeže.

Horší, ako nevzdelaní primitívi, sú ctihodní kaukliari, ktorým vyhovuje „dokazovať“, že keď sa má pomôcť mladým, musia sa odstaviť starí (a naopak), alebo že za roztváranie príjmových nožníc môžu najviac tí, čo nemajú nič. Kaukliari, na rozdiel od primitívov, na svojich trikoch zarábajú. Zatiaľ čo tí ostatní musia žiť v štáte, v ktorom je všetko inak, ako v rebríčkoch a hitparádach.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #ekonomika #štatistika