Na rozdiel od vyšetrovania zločinu všade inde, kde sa prípady časom vyjasňujú, u nás je to obyčajne tak, že čím viac sa niečo vyšetruje, tým je to zložitejšie a záhadnejšie. Až to napokon v tichosti vkĺzne do archívu.
Existuje štátny orgán, ktorý je v prípadoch, keď sú splnené zákonné podmienky, oprávnený narušiť základné práva niektorých ľudí. Napríklad ich právo na súkromie odpočúvaním ich telefonátov. Tento štátny orgán však toto svoje oprávnenie zneužil, keď niektorých ľudí odpočúval aj bez splnenia zákonných podmienok.
Tí, čo takéto zneužitie štátneho orgánu – v tomto prípade tajnej služby – nariadili, sa chceli kryť aspoň splnením formálnych podmienok, napríklad tým, že na každé odpočúvanie majú súhlas sudcu. Keďže však museli dobre vedieť, že na takýto zásah do práv súkromných osôb nemajú dostatočný zákonný dôvod, pomáhali si tým, že príslušných sudcov, ktorých požiadali o súhlas, zavádzali. Vo viacerých prípadoch dokonca aj tým, že jednoducho zmenili identitu ľudí a firiem, ktoré chceli odpočúvať.
Po tom, ako takto nezákonne, hoci formálne so súhlasom oklamaných sudcov, celé mesiace odpočúvali, vyhotovili prepisy z odpočutých rozhovorov, ktoré nielenže do veci zaťahujú ďalšie nevinné osoby, ale z ktorých je nad slnko jasnejšie, že tí odpočúvaní ľudia sa ani len „dodatočne“ nedopúšťajú niečoho, čo by kohokoľvek oprávňovalo narušiť takto ich ústavné práva. To je ďalšia protizákonnosť, pretože v takýchto prípadoch sa prepisy odpočúvaných rozhovorov nesmú vyhotovovať. Nieto ešte skladovať, aby boli poruke hocikomu, kto ich chce zavesiť na internet.
Čo je na uvedenom príbehu také zložité, aby sa nedal vyšetriť za tri roky? A aby nedošlo k omylu, pod vyšetrením tu nemyslíme vysvetlenie celého politického a iného pozadia tohto prípadu bývalého ministra obrany Ľubomíra Galka a Vojenského obranného spravodajstva za jeho krátkej éry.
Úplne by postačilo, keby za tie tri roky aspoň vypočuli všetkých, ktorých sa to týka. Postačilo by aspoň to, keby za tie tri roky korešpondencia medzi prokuratúrou a súdmi vyústila do vypočutia sudcov, ktorí boli oklamaní. Nie do patafyzického vysvetľovania si, či vyšetrovateľka v žiadosti uviedla dostatočne vážne dôvody, pre ktoré majú sudcov zbaviť mlčanlivosti v tejto veci. Veď na tých žiadostiach sú ich podpisy, prepánajána!
Alebo si máme radšej začať myslieť, že v tom našom príbehu čosi nesedí a že všetci sudcovia neboli oklamaní, pretože aspoň niektorí dobre vedeli, na čo sa prepožičiavajú? A že to je pravý dôvod, pre ktorý je také ťažké dostať ich do Bratislavy na vypočutie?
Keby išlo o to, že je ťažké rozmotať záujmy a motivácie agentov VOS-ky a ich prípadných politických tútorov, pochopili by sme. Tu však ide o to, že ani tri roky štátu nestačili na to, aby vykonal aspoň technické úkony vyšetrovania. Svedectvá a podobne. A to je neodpustiteľné.