Nech už si o ľavicovosti krokov Smeru myslíme, čo chceme, faktom zostáva, že Robert Fico na Slovensku úspešne monopolizoval priestor naľavo od stredu. Na tejto strane spektra sú momentálne väčšie pohyby nemysliteľné, dokiaľ im priestor nevytvorí samotný Fico. Buď nejakou katastrofou jeho strany (volebnou či inou), alebo svojím odchodom.
Napravo od stredu je situácia celkom iná. Snaha Mikuláša Dzurindu podobne monopolizovať priestor na pravici stroskotala ešte pred prvou Ficovou vládou, až napokon počas vlády Ivety Radičovej stroskotal aj sám Dzurinda. Dnešný chaos na slovenskej pravici pripomína akvárium, v ktorom sa prítomné gupky a neónky tvária, že sú vorvaňmi brázdiacimi svetový oceán. A možno sa nielen tak tvária, ale si to poniektorí aj vážne myslia.
Monopol Smeru na jednej strane spektra bráni napríklad výraznejšej existencii a presadeniu sa nejakej liberálnejšej podoby ľavice, než akú predstavujú rôzni milovníci Andreja Hlinku v jeho radoch. Marginálna a ešte viac sa marginalizujúca pravica na druhej strane spektra nedáva žiadnu šancu vzniknúť aspoň minimálnemu spoločnému programu. Takému, aký budú strany, z ktorých ani jedna nemá šancu vládnuť sama, vždy potrebovať.
Boj proti Ficovi takým programom nie je. Presne sa to ukázalo aj počas Radičovej vlády, ktorá síce vznikla po spoločnom volebnom víťazstve jej členov nad Smerom, ale na ničom ďalšom sa už v podstate nedokázala dohodnúť. Zároveň je celkom očividné, že hoci sa lídri niektorých pravicových strán hlásia za súperov šéfa Smeru, v skutočnosti idú po krku najmä jeden druhému.
Starých harcovníkov z KDH či Mostu-Híd môže dnes síce mierne znepokojovať Sieť Radoslava Procházku, zato ich už pomaly nemusí trápiť SaS, ktorá, zdá sa, definitívne splnila historickú úlohu, keď poslala svojho predsedu strápňovať sa (a nás) do Európskeho parlamentu. Ani Lipšic, ktorý sa utápa vo svojej pochmúrnej predstave politiky ako zmesi kriminálneho trileru a mesianistických vízií. Ani SDKÚ, v ktorej pohyby na horných straníckych poschodiach začínajú pripomínať zrýchľujúci sa vodný vír tesne pri ústí výlevky.
Aj preto všetky tie smrteľne vážne tváre „bojovníkov proti mafiám“, „liberálov“ a „štátnicky“ sa tváriacich politikov pôsobia tak tragikomicky. To nemá nič s Ficom. Fico ani náhodou nie je taký veľký, akí sú oni malí.
Problém je v tom, že vláda takejto pravice na Slovensku by bola tvorená buď nejakou beznádejnou desaťkoalíciou, alebo, čo by bolo ešte horšie, koalíciou odkázanou na hlasy extrémistov. Náboženských, politických, sociálnych, ekonomických… vyberte si. Potom by nám už smiech nepomohol.