Lenže čo z toho, že držitelia vodičských preukazov mohli týždeň cestovať v MHD zadarmo a v niektorých uliciach bola vylúčená individuálna automobilová doprava, aby v daných úsekoch mohli voľne jazdiť cyklisti, keď následná zrážka s realitou, nielen v prenesenom slova zmysle, ale i tá fyzická, je nesmierne krutá. Osemnásť mŕtvych cyklistov za uplynulých deväť mesiacov je hrozivé číslo.
Nemožno sa však čudovať. Vo väčšine miest neexistujú žiadne cyklotrasy a keď aj sú (ako na niektorých úsekoch v Bratislave), sú také úzke, že jazda na bicykli v meste sa stáva doslova adrenalínovou záležitosťou.
Politika radníc, ktoré do alternatívnej dopravy investujú minimum, je v tomto ohľade veľmi krátkozraká, lebo pokiaľ človek nebýva v prímestskom satelite, tak dopravu vo väčšine našich miest pohodlne zvládne aj na sedadle bicykla.
Dôkazov, že to ide, len treba chcieť, je viac než dosť. Napríklad v dánskej Kodani pred dvomi rokmi otvorili cyklistickú „superdiaľnicu", ktorú tvorí 28 cyklotrás v celkovej dĺžke viac ako 500 km. Spokojní sú chodci, cyklisti i vodiči. U nás je to presne naopak: vodiči ohrozujú cyklistov, tí zasa chodcov, pričom všetci sú podráždení. Dokedy?