Vieme aj to, že najcynickejší postoj – „je po voľbách, zvyknite si“, ktorý bol esenciou mečiarizmu – si osvojili viacerí politici a v rôznych soft-verziách sa pravidelne vracia do politického života. Vieme preto, že slová politikov treba brať s rezervou. Napriek tomu porušovanie ich prísľubov mnohých prekvapí.
Nula, ktorá svieti v majetkovom priznaní Andreja Kisku za minulý rok, je však absolútnym výsmechom pre všetkých tých, ktorí očakávali, že so sebou do úradu prinesie novú politickú kultúru. Keď sa prezident, ktorý sa dušoval, aký chce byť transparentný, napokon zachová ako čistý alibista, vyvolá to pochybnosti o úprimnosti jeho slov.
Jedna vec sú totiž okázalé gestá, ktoré od neho nik nevyžaduje, druhá vec je schovávanie sa za formálne pravidlá, ktoré sú navyše deravé ako rešeto.
Áno, presne taký je zákon o konflikte záujmov, týkajúci sa majetkových priznaní verejných činiteľov. Priznania sú v podstate stále iba zdrapom papiera – formalitou, ktorá slúži na zalepenie očí verejnosti, no občan sa z nich nič konkrétne nedozvie.
Zabrániť tomu mohol Smer, keby schválil sprísnenie tejto právnej normy. Tým by sa znemožnilo politikom kľučkovať tak, ako to teraz urobil aj prezident. Takto potom vyzerá u nás transparentnosť vo verejnom živote.