Pandorina skrinka

Odborníci sa možno sporia o to, ako správne merať a detailne interpretovať nárast príjmovej nerovnosti prakticky na celom svete v posledných troch či štyroch dekádach.

05.10.2014 22:00
debata (8)

V drvivej väčšine však nepochybujú o tom, že táto nerovnosť stále narastá. Nesporia sa ani o celkom základnú interpretáciu tohto faktu, podľa ktorej ide o neželaný jav, ktorý môže mať veľmi nebezpečné následky.

Podľa najnovšej správy OECD je príjmová nerovnosť momentálne globálne najvyššia za dvesto rokov. Kým od konca 19. storočia do 70. rokov minulého storočia pravidelne klesala, odvtedy začala opäť stúpať a dnes sa nožnice roztvárajú tak rýchlo, ako nikdy v pamäti žijúcich generácií.

Nie je ťažké datovať takýto vývoj politicky. Pandorinu skrinku otvorili Ronald Reagan v Spojených štátoch a Margaret Thatcherová vo Veľkej Británii. „Konzervatívna revolúcia“ nových lídrov vtedy zdanlivo vliala nový život do žíl spoločnosti, ktorá sa od Veľkej depresie v USA a druhej svetovej vojny v Európe snažila o neprestajné hľadanie kompromisov a sociálneho konsenzu.

Obnovený rast, okorenený neskôr novými netušenými možnosťami rýchleho bohatnutia na finančných trhoch, heslá, podľa ktorých vlády urobia najlepšie, keď sa do ekonomiky nebudú nijako pliesť… zdalo sa, že kapitalizmus našiel svoju zázračnú formulu. Medzitým padol sovietsky blok a práve takýto kapitalizmus s takouto formulou sa stal najpríťažlivejším aj pre nové elity v postkomunis­tických krajinách.

Dnes je celkom zrejmé, že žiaden slávny koniec dejín sa nekonal. A nielen preto, lebo svet sa nachádza v stave permanentného vojnového konfliktu. Liberálna demokracia môže v dejinách skončiť aj bez ISIS, Talibanu, Číny či Ruska. Skrinku bezuzdného bohatnutia za cenu zničeného kompromisu a konsenzu si Západ otvoril sám.

Pred krízou malo z bohatstva, tvoriaceho sa v prostredí ekonomického rastu, úžitok čoraz menej jednotlivcov. Príjmy nižších majetkových vrstiev očistené o infláciu nerástli buď vôbec, alebo ich rast hlboko zaostával za rastom produktivity ich práce.

Na krízu opäť doplatili príjmovo slabšie vrstvy ako prvé. Manažéri zodpovední za krach celých bánk pracujú dnes ako manažéri v iných bankách. Ich klienti zatiaľ prišli o strechu nad hlavou či „len“ o svoje príjmy z práce. Tí, čo o prácu neprišli, sa zasa poskladali na vykúpenie bánk, ktoré zločinci, ďalej si rozdeľujúci miliónové koncoročné bonusy akoby sa nechumelilo, priviedli na mizinu.

A nič sa nemení ani po tom, čo bolo kríze oficiálne už niekoľkokrát z rôznych miest odzvonené. Nožnice príjmovej nerovnosti sa ďalej otvárajú. Všade okolo nás sa vzmáhajú extrémne politické ideológie.

Novodobí fašisti v Európe nie sú deťmi Talibanu. Sú to predovšetkým neskoré deti istej slávnej „revolúcie“, ktorá viedla k najhoršej kríze od 30. rokov, a neuveriteľne slepej politiky, ktorá v nej chce pokračovať aj vtedy, keď už nemožno mať pochýb, čo všetko vypustila z Pandorinej skrinky.

© Autorské práva vyhradené

8 debata chyba
Viac na túto tému: #kríza #platy #príjmy #príjmová nerovnosť