Tento slogan však neskôr našiel pozitívny ohlas predovšetkým v komunálnych voľbách, kde prevládol názor, že nezáleží na straníckom tričku, lebo komunálna politika je iná, netreba do nej miešať ideológiu, čo by sa dalo vyjadriť zhruba slovami: „my najlepšie vieme, čo v našom meste potrebujeme a politiku do toho nemiešajte“.
Paradoxne, vysoká politika sa stala synonymom nečestného zákulisného handlovania, aj keď pravdou je, že práve v samosprávach sú toky peňazí niekedy také nejasné, že túto nálepku by si zaslúžila skôr komunálna politika.
Výsledkom takéhoto postoja je fakt, že zhruba tretina starostov obcí a primátorov miest sú nezávislí. V posledných voľbách, ktoré sa konali v novembri 2010, dokonca ich počet v porovnaní s rokom 2006 mierne stúpol, z 895 na 979. Pri pohľade na aktuálne kandidátky sa dá predpokladať, že ich počet v tohtoročných voľbách sa ešte zvýši.
Nie sú však nezávislí ako nezávislí. Čo je to za kandidáta, ktorého nezávislosť garantuje široké spektrum deviatich strán? Áno, aj takúto absurditu prinášajú novembrové voľby. Nespokojnosť s politickými stranami a z toho prameniace sklamanie je jedna vec, no cynický kalkul s cieľom „zabetónovať sa vo funkcii“ či získať čo najviac hlasov v zastupiteľstve niečo úplne iné.
A tak sme svedkami toho, ako viacerí straníci, doslova z večera do rána, menia sa na nezávislých s jediným cieľom – prevalcovať ostatných. Pritom mnohí z kandidátov sú jasne vyprofilovaní, len si túto „stranícku príťaž“ potrebujú dočasne kamsi odložiť. Skôr než voliči uveria ich falošným sľubom, mali by si všímať i to, kto to vlastne hovorí.