Tri roky a dosť

Odpočúvali za minulej vlády redaktorov Pravdy a desiatky ďalších nevinných ľudí predstavitelia štátnych orgánov, konkrétne vojenských tajných služieb spadajúcich pod ministerstvo obrany?

07.10.2014 22:00
debata (5)

Sú zo zneužitia právomocí podozriví konkrétni ľudia, ktorí majú svoje meno a svoju tvár? Alebo to boli nejakí dosiaľ neznámi mafiáni, ktorí medzitým stihli ujsť kamsi do Belize a odtiaľ sa nám teraz vysmievajú?

Podľa toho, ako pokračuje, respektíve ako stagnuje vyšetrovanie tohto prípadu sa zdá, že to najskôr museli byť nejakí tí dodnes neznámi gangstri. Ako inak si vysvetliť, že za tri roky od začiatku vyšetrovania neboli vyšetrovatelia schopní ani len vypočuť všetky osoby, ktoré by k prípadu mali čo povedať?

Na jednej strane sa dá pochopiť, že rozpliesť prípad, v ktorom je namočená spravodajská služba, nemusí byť jednoduché ani pre Generálnu prokuratúru. Množstvo ľudí musí byť pred prípadným vypočutím zbavených mlčanlivosti. Vyšetrovatelia musia kráčať po tenkom lane medzi tým, čo má byť v mene štátu utajené a tým, čo má byť v mene spravodlivosti odtajnené. Tu však nehovoríme o detskej hre, ale o podozrení, že za ministra obrany Ľubomíra Galka štát hrubo zneužil právomoci Vojenského obranného spravodajstva v mene pochybných politických cieľov. Ku ktorým sa, mimochodom, nepriamo priznával aj sám Galko, keď istý čas po prevalení prípadu – presnejšie, dovtedy, kým mu došlo, do čohože to vlastne stúpil – víťazoslávne hovoril o „odhaleniach“, ktoré malo odpočúvanie akože priniesť.

Hovoríme aj o podozreniach, že štátne orgány v mene pochybných cieľov úmyselne zavádzali sudcov, od ktorých žiadali formálny súhlas s odpočúvaním. Zavádzali pri vysvetľovaní dôvodov, prečo je nutné odpočúvať civilné osoby, a v niektorých prípadoch dokonca aj pri ich identifikácii (napr. zmenený názov firmy, pre ktorú mal dotyčný pracovať…).

V neposlednom rade hovoríme aj o dehonestujúcej nevkusnej kampani, ktorá sa vtedy za prispenia Galkovho publika strhla proti – obetiam najskôr nezákonného, no v každom prípade neodôvodneného odpočúvania. Opäť v mene politiky.

Prieťahy vo vyšetrovaní a v justičnom procese všeobecne sú u nás dobre známou smutnou skutočnosťou. Stretávajú sa s nimi všetci, od účastníkov občianskych sporov až po obete kriminálnych činov. Štát, ktorý nedokáže spoľahlivo a v primeranom čase vyšetriť ani len takéto vážne podozrenia zo zlyhania politikov, štátnych úradníkov či zamestnancov, však nie je schopný svojim občanom zaručiť ani tie najzákladnejšie právne istoty.

Z hľadiska spravodlivosti nie je podstatné, či mali vyšetrovatelia a dozorujúci prokurátor Jozef Čentéš nejaké objektívne dôvody, prečo neboli dosiaľ schopní zhromaždiť potrebné svedectvá a fakty. Podstatné je, že tie svedectvá a fakty nie sú ani po troch rokoch zhromaždené, a že ak sa štátu prepečie neoprávnený zásah do práv a integrity nevinných ľudí aj tentoraz, niečo podobné sa môže kedykoľvek prihodiť znovu. Komukoľvek. Aj tým, čo sa pred tromi rokmi tak primitívne tešili z toho, že blesk udrel do susednej záhrady.

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba
Viac na túto tému: #ministerstvo obrany #odpočúvanie novinárov