Niekto to musí vždy zaplatiť. Vo štvrtok parlament schválil balík zmien v oblasti daní z príjmov. Opozícia a podnikatelia sa búria s tvrdením, že sa zvýši daňové zaťaženie. Triezvy a komplexný pohľad na vec však už nie je taký jednoznačný. V skutočnosti časť zmien v daniach z príjmov ide proti daňovým únikom, aj keď nie všetky.
Možno napríklad povinné registračné pokladnice aj pre lekárov, SBS či masérov považovať za zvyšovanie daňového zaťaženia? Nie je skôr na mieste otázka: Oni doteraz pokladnice nemali? Týmto opatrením má štát získať budúci rok vyše 50 miliónov eur. Podobná suma pribudne aj tým, že sa spriazneným firmám už neumožní manipulovať s úrokmi pri vzájomných pôžičkách.
Na druhej strane je pravda, že zmenou v odpisovaní investícií ide štát získať vyše 150 miliónov eur. A to tým, že sa rušia niektoré výnimky, ale na druhej strane sa prijímajú aj nové opatrenia. Tie zaťažujú najmä podporné činnosti podnikateľov. Napríklad ak si niekto postaví administratívnu budovu, odpisovať ju môže namiesto 20 rokov až 40 rokov.
Základ dane bude teda v prvých rokoch odpisovania vyšší, a teda aj daň. Podobne sa cez zmeny v odpisovaní rezort financií usiluje nájsť peniaze i pri nevýrobných strojoch. Podnikateľov to však zasiahne. Je totiž logické, že ak má niekto výrobnú halu, potrebuje pri nej mať aj administratívnu budovu. A ak niekto má výrobné stroje, musí mať i servisné – nevýrobné. Na druhej strane je argument rezortu financií, že podobný spôsob odpisovania nájdeme aj v cudzine.
Vzhľadom na to, že Slovensko v regióne stále dominuje najmä veľmi kvalitnou a zároveň lacnou pracovnou silou, predpokladá sa, že zmena odpisovania by nemala znamenať úbytok investorov. Vláda však bude musieť dlhodobo myslieť viac na to, aby sa po konsolidácii verejných financií v budúcnosti podmienky na podnikanie zlepšili, a predovšetkým, aby daňovo-odvodové zaťaženie išlo dole. To platí pre poctivé firmy, zároveň sa musia plátať daňovo-odvodové diery špekulantom.
Je dobré, že väčšina financií z pozitívneho balíčka pôjde na pokles odvodov pre ľudí s najnižšími platmi. Vďaka tomu sa najnižšia čistá mzda zvýši z 307 na 339 eur mesačne bez toho, aby to zaťažilo firmy. Ponuka na trhu práce by navyše mala byť ešte širšia, keďže štát dlhodobo nezamestnanému po nájdení práce ponechá až rok aj dávky. Časť získaných peňazí dá vláda na vlaky zadarmo pre študentov a dôchodcov. Tu je chybou, že stále nepredložila vyčíslenie plusov a mínusov.
Rovnako nie je dobré, že štát hovorí o veľkých úsporách pri reforme ESO, ktorou sa zlučujú úrady, ale nie sú na stole údaje, kde a koľko sa ušetrilo. Verejné financie majú zrejme to najťažšie obdobie za sebou. Verejná správa však musí byť ešte užšia a výdavky transparentnejšie. Výdavky sú to, na čo sa treba popri znižovaní daňových únikov zamerať teraz najviac, aby išiel dole deficit a dlh pre budúce generácie.