V Donecku dnes zostalo možno desať percent niekdajších obyvateľov mesta. Ak by sme si aj odmysleli (neodmysliteľný) fakt, že v oblasti sa stále bojuje, do úvahy musíme zobrať už len to, že región má obrovské problémy s teplom, elektrinou či s vodou.
Obyvatelia regiónu však v „slobodných a férových“ voľbách, ktoré zorganizovali separatisti, mohli voliť cez internet, čo je niečo, na čo sa vzhľadom na bezpečnostné riziká zatiaľ neodhodlalo veľa štátov, ktoré sú mnohonásobne vyspelejšie ako Ukrajina, aj keby sa v nej nebojovalo. Mimochodom, ako v súvislosti s týmito „voľbami“ upozornila aj ruská tlač, v samotnom Rusku príslušné autority odhadujú, že voľby cez internet sú hudbou budúcnosti vzdialenej minimálne dvadsať rokov.
Voliči v Donecku a Luhansku mohli posielať svoje hlasy i obyčajnou poštou. Voliť mohli aj ľudia zhromaždení v troch utečeneckých táboroch na území Ruska. O hlasy tých státisícov utečencov, ktorí z oblasti odišli do iných častí Ukrajiny, separatisti záujem nemajú. Podľa niektorých správ mohli voliť dokonca aj šestnásťroční, vraj preto, lebo tam ľudia dospievajú skôr ako inde…
V takejto situácii môže o férových a demokratických voľbách rozprávať iba ten, kto má s Donbasom svoje vlastné úmysly. Kremeľ niekoľkokrát explicitne vylúčil možnosť, že by sa usiloval o odtrhnutie Donbasu od Ukrajiny a o jeho pričlenenie k Rusku. Putin tvrdí, že podporuje iba právo samotných tamojších obyvateľov rozhodovať o svojej budúcnosti.
To znie férovo a demokraticky. Až kým si neuvedomíme, že včera mohla o svojej budúcnosti rozhodovať prinajlepšom iba jedna časť obyvateľov Donbasu. Aj tá o nej rozhodovala so zvukovou kulisou delostrelectva a s tým, že kandidačné listiny, volebné programy a volebnú kampaň už niekoľko mesiacov zaobstarávajú muži s kalašnikovmi. Nehovoriac o tom, že vo voľbách akosi chýbala možnosť rozhodnúť sa pre mier s Kyjevom a zotrvanie v Ukrajine. Ak mieni Putin tvrdiť, že toto bolo férové a demokratické, potom „jeho“ Rusom naozaj niet čo závidieť.
Bez ohľadu na to, čo si kto myslí o dnešnom Kyjeve, „voľby“ v Donbase mali iba jeden cieľ: zatiahnuť tamojších ľudí hlbšie do dobrodružstva, ktoré už stálo životy najmenej 3 700 ľudí. Tie voľby nieže nikto okrem Kremľa neuznáva za regulárne – tie voľby boli jednoducho neuznateľné. Ani ich organizátori sa už o ich regulárnosť nijako nesnažili. Nemali totiž slúžiť ako zistenie politickej vôle obyvateľov Donbasu, ale ako zámienka pokračovať v nezmyselnej vojne.