Serióznejší analytici tiež predpokladali, že víťazstvo republikánskej červenej nad demokratickou modrou bude zreteľné, nie tesné. Len naozaj málokto však predpokladal, že Barack Obama dostane až taký výprask, aký nakoniec dostal.
Ak mal Biely dom doteraz problémy pretláčať cez Kongres svoju agendu, po tomto týždni sa dá očakávať, že v nasledujúcich rokoch si v Kongrese už ani neškrtne. Republikáni majú v Kongrese pozíciu, akú nepoznali osem dekád. Názov „Demokalypsa“, s ktorým pre tohtoročné voľby pred časom prišla populárna televízna talkshow Jona Stewarta, dostal v utorok pre demokratov nakoniec hrozivo konkrétny význam.
Nielenže pre prezidenta Obamu nemá zmysel predkladať do Kongresu akúkoľvek kontroverznú legislatívu, ale tentoraz sú to republikáni, kto môže predkladať a schvaľovať svoju vlastnú agendu. Znamená to, že ak dosiaľ Snemovňa reprezentantov brzdila aktivitu demokratického prezidenta, odteraz, keď je v republikánskych rukách už aj Senát, to môže byť naopak: demokratický prezident bude nútený brzdiť a vetovať agendu republikánskeho Kongresu.
Na fakte, že súčasný Kongres je zrejme najmenej produktívnym zákonodarným zborom v modernej histórii Spojených štátov, sa tým nič nezmení. Otočí sa však garde. Dosiaľ to bol prezident, kto márne vyzýval členov Kongresu k nadstraníckej spolupráci – teraz to môže byť jednofarebný Kongres, kto bude vyzývať „k rozumu“ prezidenta opačnej politickej farby. Je to daň za – pre nás dosť exotický – politický systém, ktorý umožňuje, aby fakticky vládli obe veľké strany súčasne. Alebo skôr, aby takto ani jedna z nich nevládla poriadne… dokiaľ sa jej nepodarí získať a udržať aj Kongres, aj Biely dom.
Republikáni by sa však nemali radovať príliš. Čoraz menej populárny Obama už o dva roky kandidovať nebude. Okrem toho treba pochopiť, že tieto voľby boli síce porážkou nerozhodného a nedôrazného Obamu, neboli však víťazstvom rozdelených, preideologizovaných republikánov, ktorí kandidovali bez zreteľného programu.
Podľa prieskumu, ktorý bol urobený v utorok medzi tými Američanmi, čo boli voliť, a ktorý citovala britská BBC, je 59 percent voličov nahnevaných na Obamovu vládu, ale až 60 percent je rovnako nahnevaných na republikánskych lídrov v Kongrese. Kým 53 percent voličov vyjadrilo nedobrú mienku o Demokratickej strane, 54 percent ju vyjadrilo o republikánoch.
Atmosféru nezhoršuje iba prezident, ktorého popularita klesá o to hlbšie, o čo väčším prísľubom sa pôvodne zdal, ale aj všeobecná nedôvera a rozčarovanie z politikov oboch hlavných amerických strán. Vláda, ktorá po utorku už akoby ani nebola pri moci, Kongres, ktorý je mocný, ale bez Bieleho domu fakticky tiež nevládne. Tomu sa povie politická kríza a to je to, čo Ameriku čaká až do prezidentského rozuzlenia o dva roky. A keby v roku 2016 zvíťazil opäť demokratický kandidát, tak až do ďalších kongresových volieb.