Už z toho je zrejmé, že osud predčasne odídenej ministerky Zuzany Zvolenskej nebol ničím výnimočný. Nič výnimočné nečakajme ani od jej výmeny.
Asi by sme na Slovensku nenašli iný verejný sektor, ktorý by bol v uplynulých dvadsiatich rokoch natoľko rozbúraný, poddimenzovaný, a predsa veselo rozkrádaný, ako práve zdravotníctvo. Ide o rezort, v ktorom nič nie je, ako má byť.
Na našich verejných nemocniciach sú verejné iba budovy, pozemky, lôžka pre pacientov a dlhy. Takmer všetko ostatné sa previedlo na súkromné firmy. Je to, ako by vo verejnej základnej škole boli verejné iba triedy a všetko ostatné by držali v rukách eseročky a akciovky. Žiak by sa mohol prejsť po chodbe, len čo by však chcel čosi navyše, musel by mať pripravenú hotovosť, za ktorú by si to kúpil.
Niežeby vývoj v našich verejných školách nehrozil ísť podobnou cestou, na zdravotníctvo však ešte (našťastie) nemá. Mnohé verejné nemocnice nemajú najmenšiu šancu vymaniť sa z dlhov jednoducho preto, lebo nemajú v rukách nič, čím by mohli generovať nejaký slušnejší príjem. Prirátajme k tomu nezávideniahodné platové a pracovné pomery sestier a lekárov, ktoré sú obrovskou prekážkou na to, aby v takých nemocniciach získali a udržali si kvalitný personál. V takomto „verejnom“ zdravotníctve je vskutku jednoduché byť súkromníckym kráľom. Firmy, ktoré sa v ňom udomácnili, z ktorých najväčšou a najznámejšou je Penta, nemôžu o nejakom konkurenčnom boji hovoriť ani zo žartu. Na Slovensku, kde akože „súperia“ s naším verejným zdravotníctvom, ani netušia, čo to je.
Tento stav spôsobili ministri zdravotníctva a vlády, ktorých boli členmi, bez ohľadu na to, akými politickými farbami sa sami maľovali a aké boli ich programy, ktorými lákali voličov vo voľbách. Ak aj mal a má niekto z nich dobré úmysly, zostali hlboko pochované pod realitou biznisu, ktorý v zdravotníctve vládne.
Nie je nijaký paradox, že sa kradne ešte aj vo finančne podvyživených nemocniciach. Podvyživené sú totiž iba pokiaľ ide o to, čo môžu dať svojim pacientom. Na predražené nákupy je peňazí vždy dosť. Musí byť. Tak ako aj na cétečko, ktoré stálo kreslo Zvolenskú.
A že nový minister je tiež z prostredia Penty? Prekvapujúce by skôr bolo, keby nebol. Na tom ministerstve sú svojím spôsobom všetci „Penta“ už roky rokúce. Počnúc istým ministrom, ktorý odovzdanie zdravotníctva do rúk svojim kamarátom nazýval reformou, pokračujúc jeho nástupcami, až po Zvolenskú a teraz aj Viliama Čisláka.
Samozrejme, toto CT, to nebola Penta. To boli iní šikovníci, ktorí na našom zdevastovanom zdravotníctve dokážu bohatnúť ako brunejskí sultáni. Pavol Paška sa darmo rozčuľuje, že z danej firmy je preč viac ako dvanásť rokov. Bol v nej práve v tých rokoch, keď sa totálny rozvrat nášho zdravotníctva stával skutočnosťou. Proti priamym obvineniam zo spoluúčasti na tomto konkrétnom kšefte sa samozrejme môže brániť. Inak by však mal o zdravotníctve radšej cudne mlčať.