Nenechajme sa však zmiasť. Keďže Ladislav Kriška je považovaný za Počiatkovho človeka a bol členom predstavenstva Tiposu už za prvej Ficovej vlády, existuje predpoklad, že nejaké teplé miestečko sa pre neho nájde, aj keď toho masla má na hlave zjavne oveľa viac.
V tomto kontexte je nákup firemnou kreditkou či problematická kúpa manuálu krízovej komunikácie za 49-tisíc eur iba odrobinkou oproti podpisu nevýhodnej mimosúdnej dohody s cyperským Lemikonom, ktorá sa udiala v roku 2008, keď Kriška sedel v predstavenstve lotériovej spoločnosti. Tipos vtedy Cyperčanom neoprávnene vyplatil vyše 16 miliónov eur.
Opäť sa tak potvrdzuje, že štátne podniky sú zlatou baňou, v ktorých si manažéri, nominovaní zväčša po straníckej linke, netransparentne šafária a pokým nič nepraskne, tak si užívajú „plody svojej práce“. Príkladom môžu byť štedré odmeny, ktoré Ivan Mikloš nadelil členom predstavenstva a dozornej rady Tiposu pred dvoma rokmi.
Kým nedôjde k zmene prístupu vo výbere manažérov štátnych firiem a ich kontroly zo strany ministerstiev, akékoľvek reči o novej politickej kultúre sú predčasné.