Od svetovej krízy z roku 2008 sa rozpočty prispôsobovali potrebe zastaviť rast štátneho dlhu. Ten už siahol aj na kritickú hranicu 60 percent výkonu ekonomiky. Rast dlhu sa teraz podarilo konečne zastaviť. Nebolo to však zadarmo. Radičovej vláda zvýšila v snahe „ukočírovať“ deficit rozpočtu takmer všetky spotrebné dane. Zdraželi palivá, energie, potraviny, ale aj diaľničné známky. Domáca spotreba tým výrazne utrpela. Slovenskú ekonomiku vtedy udržal nad vodou export a fakt, že automobilkám sa po kríze začalo dariť.
Druhá Ficova vláda tiež nezačala veľmi populárne. Ľudí nepotešili rastúce odvody pre dohodárov či vyššie zaťaženie živnostníkov a firiem. Zároveň však išlo o cielené opatrenia, ktoré mali ľudí presvedčiť, aby volili radšej zamestnanecký pomer. Získala z toho Sociálna poisťovňa, od ktorej stability závisí vyplácanie penzií.
Od roku 2015 sa podpora zamestnávania zvýši vďaka odvodovej reforme. Ľudia s nízkymi a strednými príjmami výrazne ušetria na zdravotných odvodoch. Zvýši sa im čistý plat a vďaka zavedeniu súbehu poberania mzdy a dávok budú mať dlhodobo nezamestnaní výraznejšiu motiváciu, aby išli pracovať. Pozitívne je, že pri dochádzaní za prácou bude až 50-percentná zľava na vlak. Takéto cielené dotácie sú určite prospešnejšie ako plošné.
Okrem toho vláda pristupuje aj k zvyšovaniu platov učiteľov o 5 percent a o 2,5 percenta na budúci rok vzrastú mzdy pre všetkých štátnych a verejných úradníkov, čo sú napríklad policajti, hasiči či sociálni pracovníci. Tieto opatrenia si vyžiadajú na výdavkovej strane rozpočtu vyše 300 miliónov eur. V prospech ľudí je aj to, že lacná ropa znamená nižšie platby za elektrinu, plyn a benzín.
Hlavným otáznikom tohto všetkého je, či si vláda môže reformy dovoliť. Niekedy sa dajú spustiť reformy aj za cenu vyššieho zadlženia, Slovensko si to stále dovoliť nemôže. Najprv treba dlh krajiny znížiť a tiež treba, aby sa v podobnom duchu upokojila situácia v eurozóne. V prípade rozpočtových možností Slovenska je však fakt, že sa zlepšil výber daní, hoci sa zvyšuje i zaťaženie firiem. Na druhej strane reforma odvodov znižuje náklady práce. Lacná a kvalitná pracovná sila je pre investorov momentálne to najcennejšie a tak sa nepredpokladá, že sa Slovensku obrátia chrbtom.
Rizikom rozpočtu je aj to, či nebude narastať zadlženie obcí, respektíve, či nové dlhy nebude robiť zdravotníctvo. Rok 2015 je tiež posledným na míňanie peňazí z eurofondov z končiaceho sa sedemročného obdobia. Očakáva sa, že ak vláda nezaberie, prepadnúť môžu stámilióny eur. Eurofondy budú popri raste zamestnanosti v roku 2015 najväčšou výzvou.