Kauza Čentéš je pomníčkom celej jednej politickej generácie. Prví na ťahu boli politici koalície Ivety Radičovej, ktorí v snahe dokázať nám, že sa naozaj nedokážu na ničom dohodnúť, urobili všetko preto, aby z voľby generálneho prokurátora urobili cirkus.
O strednú hru sa postaral prezident Ivan Gašparovič, ktorý tak dlho vajatal a naťahoval čas, až kým sa rozhodol, že zvoleného kandidáta Jozefa Čentéša jednoducho nevymenuje. Koncovku dodal po zmene pomerov v parlamente Smer, ktorý promptne cez Národnú radu prehnal svojho kandidáta Jaromíra Čižnára.
Rozhodnutie Ústavného súdu, ktorým dal za pravdu Čentéšovi v tom, že Gašparovič porušil jeho právo na rovný prístup k voleným funkciám, dáva za celou hanbou bodku. Súd pritom nevyslovil žiadnu novinku. To, že hlava štátu nedokázala svoje rozhodnutie oprieť o relevantné argumenty, sme vedeli v našom štáte hádam všetci, okrem hlavy štátu a jej poradcov.
Nuž ale čo sa dalo robiť, keď Gašparovič bol počas celej svojej kariéry taký mimoriadne citlivý na poveternostné podmienky, všakže?!
Do kompletného obrazu chýba iba jedna maličkosť. Ivan Gašparovič by sa do celého dobrodružstva sotva pustil, keby mu to neumožnil – Ústavný súd svojím šalamúnskym rozhodnutím pokiaľ ide o to, či môže, alebo nemôže daného kandidáta nevymenovať. Zdá sa, že Ústavný súd vo štvrtok vystavil vizitku i sám sebe.