Realita je totiž na hony vzdialená od jeho siláckych rečí. Rusko je na dne. Rubeľ od začiatku anexie Krymu spadol o polovicu a včera sa dostal na historické minimum. Nepomohla ani masívna intervencia centrálnej banky. Jej devízové rezervy sa od začiatku roka scvrkli o cca 80 miliárd amerických dolárov a ak bude v pumpovaní peňazí pokračovať takýmto tempom, tak za päť rokov bude mať prázdnu pokladnicu. Pravdupovediac, hospodársky zázrak vyzerá inak…
V praxi to znamená, že dôchodca s priemerným dôchodkom 10-tisíc rubľov už v zmenárni za svoju penziu nedostane 220 eur ako pred rokom, ale len 109 eur. Ceny v obchodoch sú pritom porovnateľné s našimi a pri mnohých potravinárskych komoditách sú Rusi odkázaní na dovoz.
Americký senátor John McCain sa na jar tohto roku o Rusku vyjadril dosť nelichotivo, ale výstižne: "Je to benzínová pumpa vedená mafiou, ktorá je prezlečená za štát.“
Klesajúce ceny ropy zložili ruskú benzínku na kolená. Za takýchto okolností je otázne, čo to spraví s neochvejnou popularitou Vladimira Putina. Tá sa zakladá na troch pilieroch: na stabilite, relatívnej prosperite a v posledných dvoch rokoch aj na patriotizme. Rusi sú hrdý národ, lenže aj vlastenectvo má svoje hranice. Dá sa predpokladať, že hrdosť na znovuzískanie Krymu časom opadne, najmä keď moskovskú pokladnicu stojí tento špás zhruba 4,5 miliárd dolárov ročne!
Vyhliadky ruskej ekonomiky na budúci rok sú biedne – očakáva sa pokles o 0,7 %. Slabý rubeľ a nízke ceny ropy ju môžu zraziť na kolená, čím by sa vrátila tam, kde bola v 90. rokoch. Keď Putin v decembri 1999 prevzal moc po Jeľcinovi, podarilo sa mu stabilizovať ekonomiku a zaviesť poriadok po období absolútneho chaosu.
Vtedy však bola situácia úplne iná – ceny ropy rástli a na tom mohol stavať. Ak by Rusko chcelo eliminovať negatívne vplyvy poklesu meny teraz, muselo by devalvoval rubeľ. To by však vyvolalo hyperinfláciu. Úspory by sa znehodnotili a mnohé podniky by skrachovali, pretože ľudia by zostali bez peňazí a nemali by za čo nakupovať, čo by malo dosah aj na európske firmy, ktoré dodávajú svoje výrobky do Ruska.
Keďže Putin sa už nebude môcť oprieť ani o jeden zo spomínaných pilierov, krajine hrozí krach a následný chaos. No takýto scenár nie je v záujme nikoho.
Na ťahu je však ruský prezident. On musí zmeniť kurz svojej doterajšej politiky – obmedziť veľmocenské ambície, prestať zbrojiť a začať reštrukturalizovať zaostalé hospodárstvo – a popritom dúfať, že ceny ropy začnú stúpať.